Teta – alebo mamkina sestra. Moja mamka zomrela už veľmi dávno a teta mi ju akosi prirodzene začala v mnohých situáciach nahrádzať. V starostlivosti, v rozhovoroch, v sprevádzaní na podujatia, v podpore… došlo to až tak ďaleko, že v období, keď som čakala prvú dcéru, bola moja teta niektorými členmi rodiny korunovaná ako jej babka. Keď som to prvýkrát počula, trochu ma pichlo pri srdci. Začala som rozmýšľať, čo sa deje, prečo sa mi tento výraz k tete nehodí a prečo sa mi to nepáči. Po pár mesiacoch som na to prišla a chcela by som sa s vami podeliť.

Chcem, aby moja dcéra vedela, že mala ozajstnú babku, lebo moja mamka žila na tomto svete veľa krásnych rokov. Nechcem, aby ostala len v mojich spomienkach, chcela by som, aby o nej moja dcéra vedela. Aby vedela, že jej babka žila, že existovala, že sa smiala a tešila tak, ako sa tešíme my všetci. Nechcem, aby bola zabudnutá a nechcem, aby sme sa tvárili, že neexistovala len preto, že si ju Boh zavolal do neba skôr, ako zostarla. Radšej pripravím nejaké fotky, aby videla, ako vyzerala jej babka a porozmýšľam nad príbehmi, ktorými by som jej ju mohla priblížiť.

Ďalším dôvodom je, že mám len jednu tetu a nechcem o ňu prísť. Teta je osobnosť, ktorej som vždy mohla zavolať…keď som sa učila, ako sa píšu oficiálne žiadosti, výpovede, nájomné zmluvy, životopisy…moja teta bola pripravená pomôcť mi. Na strednú školu som dochádzala z dediny. Občas bol ale môj rozvrh taký “nabitý”, že keď som uprostred týždňa opúšťala školu po tme a ráno som začínala nultou hodinou, hádajte, u koho som mohla prenocovať? U mojej tety. A nebol to žiaden problém. Keď dodnes potrebujem odvoz, moja teta je ochotná odísť na pár minút z práce, len aby ma tam dopravila. Keď ma čaká nepríjemné vyšetrenie alebo keď si hľadám nového zubára, je pripravená poskytnúť mi dlhý zoznam ľudí, u ktorých sa môžem informovať. Keď je vonku so psom, zavolá mi, ako sa mi darí…moja teta je proste poklad! Nie je mojou sestrou, mamou, či babkou, ale nie je ani kamarátkou, ktoré bývajú zväčša mimo rodinných vzťahov. Táto rodinná väzba je akurát vhodná na to, aby bola občas bútľavou vŕbou pri hádkach s inými členmi rodiny a mojej tete poskytuje globálny pohľad na celú záležitosť, pretože do nej je aj nie je zainteresovaná. Pozná povahy členov našej rodiny, takže mi vie vysvetliť, kto a prečo takto reagoval.

Neodsúdi, vypočuje, veľakrát poradí. Teta.

Poskytne svoj domov ako miesto na oddych, keď sa v mladosti človek nemá kde skryť. Teta.

Je ochotná požičať svoje auto, len aby ste sa naučili konečne šoférovať. Teta.

Raz by som chcela byť aj ja tetou. Škoda, že ani toto privilégium nepatrí všetkým ženám. No aspoň sa môžem tešiť, že ja tetu mám. Moja teta je pre mňa veľkým pokladom.

Prajem vám, ktoré raz budete (alebo už ste) tetami, aby ste toto privilégium využívali naplno a boli pre svojich synovcov a netere aspoň takými tetami, ako je pre mňa tá moja.

fotografia: stocksnap.io, flickr.com