Najlepšie výroky mojich detí…. a nášho deda

IMG_0001

IMG_0077

Máme doma taký zošit. Je v kuchyni, aby bol poruke a zapisujeme do neho výroky našich detí už veľmi dlho. A tak je tam zaznamenané obdobie, keď sa akurát naučili hovoriť, až po pubertálne obdobie, kedy by sme im tú pusu najradšej niekedy zalepili. Musí sa to zapísať hneď, inak to človek rýchlo zabudne a to by bola večná škoda!  Nech sa páči:

 

Pozerali sme si s Nátankom knižku a ja som mu ukazovala:

„Pozri tu rastie trávička, kvetinky, stromčeky…“

Nátan sa pridal: „A tu rastú ovečky.“

 

Nasadli sme do auta.

„Ták deti, ideme na výlet.“

Po chvíľke sa Dávidko ozve: „Mami, kde je ten výlet, ja ho nevidím.“

 

Danielko si spieva pesničku.

“Dany to je krásna pesnička, kde si sa ju naučil?”

“V škôlke, aj ty si ju môžeš zaspievať.”

”Nemôžem, ja ju nepoznám.”

“Neboj mami, keď budeš malá, budeš chodiť do škôlky a tam ťa ju naučia.”

 

Sedíme s deťmi a s babičkou na kúpalisku a hráme hru „hádaj na čo myslím“.

Babi začala: „Je to malé, holé a má to šiltovku.“

Dávidko sa na ňu pozrel a povedal: „Teraz ja…  má to veľké prsia, je to staré a sedí to na deke.“

 

“Mamí prosím ťa, mohla by si byť predavačka?”

“Prečo chceš aby som bola predavačka?”

“Lebo oni majú veľmi veľa peňazí, všetci im ich dávajú, videl som to v obchode.”

 

Dávid vylial pohár s džúsom.

“Dávid, ako si vylial ten džús?!”

“Áále, ten pohár sa potkol o tanier.”

 

Danielko babinke: „Babi, ty už si veľmi stará, ty už asi zachvíľu umrieš.“

 

Danielko: „Mamí nás je málo.“

Ja: „Čo, chcel by si ešte nejakých bračekov a sestričky?”

Daniel: „Nie, ja by som chcel ešte nejakých tatinkov a maminky.“

 

Nátan: „Dnes nás vzala pani náboženská do kostola a ukázala nám svietiacu vodu.“

 

Dávid: „Mamííí, dnes sme sa na prvouke učili, že maminky sú tá najdôležitejšia vec na svete, lebo keby sme nemali maminky, tak by sme umreli od hladu.“

Ja: „Veľmi správne Dávidko, a ešte by ste aj zhnili v špine.“

 [learn_more caption=“viac“]

Daniel: „Ja viem prečo dievčatá nemajú pinďúra! Aby boli krásne.“

 

Dávidko sa teší z veľkého policajného lega, ktoré dostali pod stromček a zrazu zahlási:

„To lego ale muselo byt drahé! Ešte že ste ho nemuseli kupovať, ale dal nám ho Ježiško.

Mami Ježiško je milionár?“

 

Danielko: „Prečo ja keď niečo kreslím, tak mi nič nevznikne a Nátanovi a Dávidovi vždy niečo vznikne.“

 

Kamarátka išla so synom pre staršieho do školy. Na nástenke visel odkaz.

V škole sa vyskytli vši, prosím prezrite deťom hlavy.

“Mami čo sú to vši?”

“To sú také malé zvieratká čo skáču a bývajú vo vlasoch.”

“Wow…… Mami prosím, mohol by som mať tie zvieratká?”

“Ale…, to vôbec nie je príjemné, oni hryzú a svrbia.”

“Mami! Som chlap, niečo vydržím.”

 

Kamarátkin syn:

“Mami, ako zvláštne hovoria tí ľudia; ja im nič nerozumiem.”

“To preto, lebo hovoria po anglicky.”

“No, ale smejú sa po slovensky.”

 

Dávid o našom rodinom psovi:

“Chudák Ben, musí chodiť cikať von do tej zimy.”

“Ale veď má teplý kožuch, nie je mu zima.”

“Ale na pipík mu je zima, ten má holý…….. mami, čo keby… si mu ušila….”

“Nie!”

 

“A ticho už! Na to, aby ste mali šťastné detstvo nemusíte stále vrieskať!”

Na druhý deň zase krik.

“Dávid, čo som včera hovorila?”

“Že nemusíme mať šťastné detstvo.”

 

Pri raňajkách:

“Mami, čo obsahuje tvarohovník?”

“Čo myslíš?”

“Asi tvaroh…. a h_ _ _o.”

 

“Dávidko, ako bolo na školskom výlete?”

“Hm, neviem”

“Spomeň si na niečo.”

“Na večeru sme mali celé kuracie stehno a v škole nám nikdy nedajú celé.”

 

”Nátan, kto ti dovolil zjesť celú bonboniéru!”

”V reklame hovorili, že je neodolateľná……. a mali pravdu.”

 

“Chlapci, ten druhý počítač predáme, jeden vám bude stačiť.”

“Pozri ocko, keď budeme mať 18 a vypadneme z domu, potom si rob čo chceš.”

 

Pýtali sa Daniela v škole nejaké dievčatá, ako sa volá jeho starší brat. Povedal im že Fred. Keď sa to Dávid dozvedel, skoro Daniela zabil.

 

Ocko:

“Chlapci rok 1976 bol významný. Natočili Rockyho, založili Apple a ja som sa narodil.

Hlavne pre vás bol šťastný.”

Dávid:

“To áno. Máme iPhony.”

[/learn_more]

Tie ich detské postrehy sa menia tak, ako im hlavičky dozrievajú až úplne zaniknú v prílišnej rozumnosti dospelých. Ale zistila som, že so starobou sa zase vrátia, a tak som sem prihodila aj zopár výrokov nášho deda.

 

O mňa sa môžete oprieť ako o Sovietsky Zväz.

 

To my, čo sme slúžili u diverzantov….

 

Máš v tom hokej, pletieš si mobilizáciu s kanalizáciou.

 

Ja som si zlomil členok a nie mozog.

 

Kontrolná otázka….Kto je najlepší kuchár?

 

Zdieľať
Andrea Mikletičová

O autorovi Andrea Mikletičová

Andrea pracuje ako fyzioterapeutka a svoju prácu má veľmi rada. Okrem toho má rada ešte kopu ďalších vecí a ľudí. Patria sem hlavne traja neustále hladní chlapci, jeden skvelý manžel, veľký chlpatý štvornohý miláčik, najkrajšie západy slnka na svete na kopci za domom, jej dedinka na Morave a dobrá káva na terase. Rada cestuje, sníva a vždy má rozčítanú nejakú knižku.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *