Pristrihnuté krídla

2847692463_2603367125_z

5515429088_c905755087_z

15327322649_1244873de6_z

Napriek tomu, že som nevyrástla na dedine, pristrihnuté krídla mi majú čo povedať. Vždy, keď sa diala nejaká výchovná činnosť v našej rodine, niekomu z nás sa pristrihovali krídelká. Ako tým sliepočkám vo dvore, keď nechcete, aby ušli za ohradu. Viem, že toto prirovnanie nie je úplne presné, pretože keď sliepočke pristrihnete krídla, nerobí sa to preto, aby jej potom narástli silnejšie krídla. Ale možno sa deje aj to. Ja som pristrihnutie brala ako nutné zlo a najradšej by som spod noža vždy ušla. Nechápala som, prečo nemôžem vzlietnuť do výšav a nechať sa unášať vetrom ako orol.

Krídla sa mi pristrihávali, keď som mala príliš veľké očakávania, keď som chcela veci dosiahnuť hneď, keď som mala veľké ciele a plány. Niekoľkokrát mi bolo naznačené, že sa mám radšej držať pri zemi a vytyčovať si reálne ciele.

S odstupom času uznávam význam tohto slovného spojenia. Ja som tento proces považovala za úplné odstránenie svojich schopností. Za marenie ideálov, za uhasenie ohňa. Moji rodičia, aj celé okolie to všetkobvšak robili preto, aby ma ochránili. Ochránili od zranení za ohradou. Ochránili pred predčasným letom, pred predčasnými skúsenosťami. Pred vecami, ktoré sa mali dostaviť až neskôr, v tom správnom čase.

Tiež som si musela uvedomiť, že moje krídla neboli odstrihnuté, boli len pristrihnuté. Mnohí ľudia nemajú to šťastie. Ich krídla sa polámu, zjazvia, alebo im ich naozaj niekto úplne odstrihne.

Ja som dostala vzdelanie, rodinu, súrodencov a vieru v Boha, ktorú som u svojich rodičov videla natoľko reálne, že som si ju mohla prisvojiť. Oni mi dali to, čo mali. A dali mi viac, ako dostali oni.

Verím, že vďaka tomu, že mi rodičia v detstve niekoľkokrát pristrihli krídelká, mi teraz narástli krídla silnejšie, mocnejšie a snáď aj väčšie. Teraz je na mne, ako tie krídla rozprestriem a ukážem, že sú dostatočne pevné, aby obstáli pred víchrami tohto života. A tiež uchránili tých, ktorých som ja dostala na svoju zodpovednosť. Aj ja tým svojim malým zverencom denne pristrihávam krídla. Nie preto, že by som ich nemala rada. Práve naopak. Pretože chcem, aby aj oni vyrástli na osoby, ktoré sa raz budú vedieť samé správne rozhodovať.

 

Zdieľať
Lýdia Podobná

O autorovi Lýdia Podobná

Aj keď po rokoch nie je oficiálne na materskej dovolenke, väčšinu času je doma. Pracuje, stará sa o štyri deti...a občas píše. Nedávno jej vyšla knižka “Keď dva a dva je päť - Zápisník matky” v ktorej je spísaných posledných pár rokov života v ich rodine - s radosťami aj starosťami, s vrcholmi aj dolinami. Má rada knihy, šport, matematiku, hudbu a cudzie reči - asi z každého rožka troška.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *