Určite ste už počuli meno sir Nicholas Winton. Je to pán, ktorý tesne pred druhou svetovou vojnou zachránil 669 židovských detí z ČSR a poslal ich do Anglicka. Keď jeho žena po neuveriteľných 50-tich rokoch objavila kufor plný dokumentov mien detí, ktoré vďaka nemu prežili a spýtala sa, prečo o tom tak dlho mlčal, povedal,Čítať ďalej
Ak si ako ja, tak presne poznáš ten pocit, ktorý prežívam, keď prehrávam vo svojej “obľúbenej” hre – porovnávanie. V podstate, keď sa nad tým zamyslím, ono to ani nemá logicky iné východisko ako to, že sa nakoniec cítim ako looser. Buď preto, že ostatní sa zdajú krajší, múdrejší, šikovnejší, populárnejší… proste – ejšíČítať ďalej
tála som pri automate. Rozzúrená. Viac ako naštvaná. Viac ako rozčúlená. Viac ako nahnevaná. Rozzúrená. Ženy niekedy reagujú na neprávosť, ktorú zakúšajú neprimerane. A ako kompas ukazujúci na sever, toto rozzúrenie ukazovalo niekde. Niekde, kde som to nechcela skúmať. Chcela som Diet Kolu. Takže som urobila to, čo sa požadovalo. Riadila som sa pravidlami. Vložila somČítať ďalej
„Sústreď sa! Rýchlo sa potrebuješ obliecť, nalíčiť, učesať, navoňať a utekať. Vôbec neprichádza do úvahy, aby si ten sobáš zmeškala!“ Stále mám pocit, že čas hrá proti mne a plynie oveľa rýchlejšie ako inokedy práve vtedy, keď sa deje niečo mimoriadne dôležité a ja sa niekam ponáhľam. :-D Už som stála pri dverách a snažila som sa obuťČítať ďalej
Šliapem na bicykli s mojím manželom kúzelným moravským krasom. Tento kraj však nie je žiadna rovinka. Vyberáme lesné cesty, väčšinou šliapeme do kopca alebo letíme z kopca. Začínam si budovať kondičku po rokoch naháňania deciek na ihrisku, kŕmenia, umývania detských zapatlaných ručičiek. Aj keď som mala pocit, že vlastne som si cezČítať ďalej
ám 22 rokov a som typ, ktorý má rád spontánnosť. Som na výške v meste, z ktorého pochádzam. Skamarátil som sa tu s ľuďmi z rôznych skupín, čo sa mi veľmi páči. Som obklopený rovesníkmi, ktorí sa stávajú mužmi a ženami počas toho, ako si budujú svoje kariéry už tu na škole, a od prvej priateľky, ktorú som mal asi v deviatom ročníku naČítať ďalej
Sedím na letisku a pozorujem dve dievčatká… Lietadlo, ktoré má o desať minút odlietať, ešte len pristáva. Dievčatká sa hrnú k oknu, aby nezmeškali ani jeden okamih z tohto pre nich spektakulárneho divadla. Z celého osadenstva pri bráne G boli asi jediné, ktoré si to užívali a to „divadlo“ nervóznych a nadávajúcich ľudí si vobecČítať ďalej
Len pred chvíľou som čítala zaujímavé tvrdenie: „ak sa musíme stále s vecami ponáhľať, aby sme ich stihli, tak sme si na seba zobrali viac, ako sme mali.“ Celý svoj život hľadám tú správnu mieru. Nebyť lenivá a vypúšťať veci len preto, lebo sa mi do nich nechce, a nebyť zavalená povinnosťami, ktoré nie súČítať ďalej
osledné tri týždne boli tie najťažšie, aké som kedy zažil. Tieto tri týždne boli plné choroby: kamarát trpel v dôsledku hriechu; služba, ktorej som súčasťou, sa zvíjala v zmätku a bolesti; musel som zrušiť účasť na oslave 60-tych narodenín svojich rodičov; a naša rodina zažívala emocionálnu horskú dráhu, keď sme zistili, že sme tehotní, ale vzápätí nám povedali, žeČítať ďalej
Včera, to bol deň! Od rána sa mi darilo. Efektívne som odpovedala na emaily, obtelefonovala ľudí, potvrdila akcie, stihla som upratať, vymyslela som nový recept (a chutný), usmiala sa na tetu susedu, stretla sa s priateľmi, a tak ďalej. Vo vnútri ma hrial pocit vedomia, že zvládam všetko. Jednoducho dokonalý deň. Dnes, to je užČítať ďalej
nes zúri zvláštna vojna. Najnádhernejší moment môjho života sa delí o titul s tým najhorším momentom môjho života a moje srdce zúrivo búši medzi týmito dvoma extrémami. Moje dievčatko Luca Gold „Goldie“ Giffordová prišla na tento svet včera o 11:00 a o 40 minút neskôr bola z môjho sveta vzatá. Odišla z môjho náručia. A pre matku väčšia bolesť neexistuje. Jednu minútu som v úžaseČítať ďalej
Prechádzala som sa so svojou kamarátkou a naše decká lietali okolo nás, kým mi ona dávala dobré rady do života. „Vieš,“ povedala, „nemôžeš nikdy nechať chlapa, nech si robí, čo chce, musíš na neho pravidelne nakričať, musíš byť proste poriadna „semetrika“. A ty si príliš dobrá na neho, vlastne si úplne blbá, že mu toľkoČítať ďalej
ebo nie som tou matkou, ktorá je opísaná na blahoprianí od Argusu – žiadna z nás nie je takou matkou, ak chceme byť úprimné. Ak chceme byť úprimné – a čo iné by malo vôbec zmysel – spomenieme si na nevydarené večere, rána plné kriku, porozhadzované lego, zabudnuté domáce úlohy a rozmazané slzy za dverami kúpeľne. Nehovoriac o mrazenejČítať ďalej
Mama. Ešte ma vlastne takto nikto neoslovil (“mamička“ od zdravotných sestier sa nepočíta!).Tento rok však budem 11. mája oslavovať aj ja. Bude to presne 2 dni po tom, ako budem oslavovať 9 mesiacov života mojej dcéry. A za ten čas som okrem iného zistila toto: …Že približne 270 krát som kvapla kvapku vitamínu D doČítať ďalej
Nemám rada prázdne slová. Zbytočné emócie. Poéziu, ktorá nafukuje. Sentimenty a vyznania. Slovné straty a nálezy. To, ako falošne to často znie, keď vo filmoch na podklade gýčových tónov saxofónov vyhráva sladké „Milujem Ťa!“ Nie som nedotknuteľná. Aj ja mám city a často ich viac vyžadujem, ako ich dávam. Je to smutné, nuž ale pravdivé. Prejavuje sa toČítať ďalej
Boli ste spolu s mojím otcom vybraní. Boli ste vybraní, aby ste v mojom živote zohrali nenahraditeľnú úlohu. Ste pre mňa rovnako dôležití, ale každý inak. Nasledujúce riadky by som chcela venovať tebe, mama. Bola si vybraná, aby ma hlboko v tvojom vnútri vyformoval sám Stvoriteľ. Aby som načúvala tlkotu tvojho srdca, aby som spolu s tebou dýchala. AbyČítať ďalej
Nielenže rada varím, ale mám rada aj všetko to, čo k vareniu patrí – od plánovania menu po nakupovanie potravín. Väčšinou ma nakupovanie napĺňa radosťou a upokojuje ma. Táto láska nebola automatická, ale vyvíjala sa postupne. Bola to akási evolúcia, ktorá sa zrodila z nevyhnutnosti. Vždy som sa snažila ušetriť na strave a mám už rokmiČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať