Mám veľmi rada ovce.

Vyrastala som na západnom pobreží Škótska, obkolesená ovcami, poľami a poľami bielej vlny a neutíchajúceho kriku, keď veci nešli tak ako mali.

Prvých päť rokov života som strávila tým, že som sa pokúšala dostať tak blízko nich, aby som jednu z nich objala. Ale ony  nemajú radi objímanie. Aj keď som sa tichučko plazila za jednou z nich, bolo to ako keby mali šiesty zmysel a videli ma prichádzať. Teraz už viem, že ovce majú zorné pole asi okolo 300 stupňov, takže majú vybudovaný výstražný systém pre neodbytné škótske deti.

Je však zaujímavé, že majú veľmi chabé vnímanie hĺbky. Kvôli tomu sa ovce vyhnú tieňom alebo ostrým kontrastom medzi svetlom a tmou. Budú sa pohybovať smerom k svetlu.  Pôjdu do vetra za svetlom. A to si snažím väčšinu dní zapamätať.

Zo všetkých lekcií, ktoré som sa naučila od týchto bezbranných, nežných zvierat je tá najpravdivejšia aj najbolestivejšia.

Čas od času samička ovce, bahnica porodí jahňa a okamžite ho odmietne. Niekedy je jahňa odmietnuté, pretože je jedným z dvojčiat a matka nemá dosť mlieka, alebo je stará, alebo je jednoducho unavená. Tieto jahňatá nazývajú, sirotami.  Ak nezasiahne pastier, tak jahňa zomrie.

Takže pastier vezme tú stratenú ovečku domov, kŕmi ju z fľaše a  zohrieva ju pri ohni. Teplo ju zabalí a drží ju tak blízko, aby počul tlkot jej srdca. Keď jahňa zosilnie, pastier ho vráti naspäť na pole k zvyšku stáda.

“Teraz choď. Ty to dokážeš. Som s tebou.”

Najkrajší pohľad sa vám naskytne, keď sa pastier ráno priblíži k stádu a zvoláva ho, “Ovce, ovce, ovce!”

Najprv k nemu bežia odvrhnuté  jahňatá, pretože poznajú jeho hlas.

To neznamená, že sú viac milované —  ony mu len uverili.  

Som taká vďačná, že Kristus nazýva sám seba Dobrým Pastierom.

“Potom volá ovce po mene a vyvedie ich na pastvisko.

Kráča vpredu pred nimi a ovce idú za Ním, lebo poznajú Jeho hlas.“

Ján 10: 3-4 (NPK)

V najbolestivejšom momente svojho života, hospitalizovaná vo vážnom stave klinickej depresie, som sa takisto naučila najzávažnejšiu lekciu, sme milovaní, pretože sme Jeho – nie pretože ovládame triky ako napríklad to, že vidíme ľudí prichádzajúcich zozadu!

Až kým neuvidím Ježiša tvárou v tvár  — budem odmietnutým jahňaťom.  

Už to viac nie je zlá správa; je to tá najlepšia správa na svete, pretože to nie je v tom, že by Ježiš miloval viac svoje odmietnuté jahniatka– ale v tom, že oni sa odvážia uveriť tomu, že ich miluje.

Preložené z anglického originálu: „Because When its a Bummer, it might be Perfect“  , od autorka Ann Voskampová preložil s povolením.