Niekedy si tak vravím: „Uf, už desať rokov na materskej. Kedy to už skončí? Kedy už budem mať čas na seba?“ A potom si spomeniem na svoju známu, snáď ju môžem nazvať priateľkou, ktorá je mamou celoživotne. Narodil sa jej chlapček, ktorý nevidí a má aj pár iných telesných nedokonalostí. Už je z neho veľký chlap, mocnejší ako ja, no s dušou dieťaťa. Vierka sa rozhodla, že sa o Miška postará. Hoci aj ocko zbalil kufre a odišiel, ona s Miškom ostala. Ja sa chystám na to, že keď mi deti vyrastú, konečne si znova trochu užijem, niekam si vyrazím, postúpim kariérne. Ona má Miška. Denne a celoživotne. Príde mi to neférové. Prečo; ona nemá právo trochu si vyraziť, trochu si užiť? Ona nemá právo cítiť sa múdra, krásna a dôležitá? Ona nemá právo mať veľkú šťastnú rodinu, o ktorú by sa mohla starať a ktorú by mohla milovať? Balancujem medzi tým, čo sa mi zdá, že by bolo spravodlivé a tým, čo vidím. Na jednej strane vidím, že je Miško na Vierke úplne závislý. Vierka ostala takpovediac na jeho výchovu sama. No na druhej strane: aká to je výchova! Vierka sa rozhodla, že hoci Miško nezvládne štúdium v škole, tú najdôležitejšiu lekciu ho predsa len naučí. Tú lekciu, ktorú zvládne aj Miško.

Tou lekciou nie je nič iné ako viera, nádej a láska. Viera v láskavého Stvoriteľa, ktorý o všetkom vie. A ktorý je s ňou aj v jej všednom živote. Ktorý jej pomáha tam, kde sama nevládze. Miško možno nezvládne štúdium v škole, ale naučil sa spievať. Počuť pieseň v podaní Miška, Vierky a jej rodičov, to je zážitok! Zážitok, na ktorý nezabudnem. Zážitok, ktorý mi pripomína realitu Vyššej Existencie. Miško bol stvorený inak, ako by sme si to my naplánovali a predstavovali. A predsa tak, že keď spieva, žiadne oko neostane suché. Nádej zase vidí do budúcnosti. Možno veci na tejto zemi nikdy nebudú objektívne lepšie. Ale Vierka a vďaka nej aj Miško majú nádej na stretnutie s tým, kto ich stvoril. A láska, tá je zjavná v každom jej kroku, v každom jej geste. Tá láska, ktorá nedovolila, aby sa Miško dostal preč z materinského láskavého náručia. Láska, ktorá hory prenáša.

Vierka si to možno ani neuvedomuje, no pre nás, ktorí ich vidíme trochu z opodiaľ, sú krásnym príkladom toho, ako nájsť dokonalosť tam, kde by sme ju nikdy nehľadali. A naopak, často ju hľadáme tam, kde ju nemožno nájsť.

Vierka, hoci možno nebudeš prezidentkou veľkej spoločnosti, si jednou z tých žien, ktoré sa nebáli zastať si na miesto, ktoré by inak bolo prázdne. Byť matkou na celý život je tou najnáročnejšou úlohou. Sú ňou poverení iba tí, čo sú naozaj odvážni.

Ak si neviete predstaviť, asi ako Miško spieva, vypočujte si nasledujúcu pieseň. Veľmi mi totiž Miška pripomína. Myslím, že mi dáte za pravdu, že je hudbou, ktorá sa dotýka srdca. Napokon, hoci sa to na prvý pohľad nezdá, krásnou a dokonalou.