….ale veď to potom zomriem…

4843198994_88fd034555_z

7654774598_6b715a8d3e_z

361175712_461a45a0c8_z

musim zomriet 2

Sedeli sme v kuchyni a počúvali sme hymnu futbalových majstrovstiev sveta.

„Ale ako môže mať futbal hymnu?“ … „Ja tomu NEROZUMIEM!!!“  Môj malý kamarát odišiel frustrovaný a nešťastný…

Keď sa vrátil s túžbou pochopiť, povedala som mu, že ak sa chce učiť a objavovať nové veci, potrebuje si otvoriť svoje srdiečko  a myseľ.

 

Pozrel sa na mňa svojimi tmavohnedými očami, zamyslene ich prižmúril a povedal mi: „ Ale, veď to potom zomriem!“

 

„ A vieš, že máš pravdu?“  Niekedy sa mi zdá, že vždy, keď sa niečo nové naučím, keď sa pre niečo nové otvorím, akoby vo mne niečo, o čom som ani len nevedela, prestalo dýchať.

 

O pár týždňov neskôr som cestovala autobusom cestou, ktorú dôverne poznám. Obdivovala som jesennú scenériu  pozdĺž cesty sa tiahnucich dediniek, polí, lúk a hájikov…keď vtom sa moje oči opreli o smutne vyzerajúce až odpudzujúce pole hnedých ovisnutých slnečníc. „Ako veľmi sa zmenili.“

„Ešte pred pár týždňami boli nádherné.“ „ A teraz tu trčia ako pahýle zoschnutých stromov…“ „Ako len smutne vyzerajú,“ prebehlo mi mysľou.

 

„Potrebuješ si otvoriť svoje srdiečko  a myseľ“….. “Ale, veď to potom zomriem!“ spomenula som si.

 

Opäť som sa pozrela na pole tmavohnedých slnečníc, ktoré svoje hlávky pod ťarchou bohatej úrody sotva vedeli udržať na stonke a vtedy mi to došlo. Nie sú úbohé, sú zrelé. Plné hodnotných látok, pripravené na to, aby  bol z ich semienok vytlačený výživný olej.

Olej, z ktorého budú mať úžitok ešte mnohí.

 

To pole mi už vôbec nepripadalo smutné a škaredé. Bolo plné a bohaté, ťažké pod ťarchou úrody.

 

Slnečnica, ktorá chce priniesť úrodu dozreje a zomrie. Premení sa na olej. Zabudne na seba, na svoju nádheru a daruje sa.

 

Tak ako to v jednej z úvah povedal Oswald Chambers, ak chceš priniesť úrodu, aj ty musíš zomrieť.

Tvoje nenásytné ego musí zomrieť.  Tvoje Ja sa stane Ty (Boh). A ty začneš prinášať úrodu bez toho, aby si si to uvedomovala. Budeš okolo seba šíriť nádheru, život, pokoj a povzbudenie.

 

Viem, moje ego, ako to hovorí Timothy Keller, má neustály problém.

 

Preto sa často musím vracať na začiatok.

Nie moje Ja, ale Tvoje Ty, Pane.

Aby som napokon bola nádherne krásna. Aby si napokon bola ty nádherne krásna. Aby sme spolu boli napokon nádherne krásne…

 

 

Zdieľať
Zuzana Nováková

O autorovi Zuzana Nováková

Zuzka je nevyliečiteľná introvertka. Najkrajšími momentmi jej života sú pre ňu minúty, ktoré strávi behaním po kopcoch a zelených alebo snehom prikrytých lúkach. Nevie sa nasýtiť tepla ľudského objatia, rozosmiatych detských očí a múdrosti získanej rokmi a skúsenosťami. Veľmi rada prekladá a učí angličtinu. Svoj život si nevie prestaviť bez priateľov, vône lesa a šumu lístia. Každý deň ju niečím prekvapí a ona sa nestačí čudovať, ako jej duša dozrieva a mení sa počas každodenných rutinných okolností.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *