Hľadá sa dcéra…
Tvoju milú bacuľatú tváričku s ružovými líčkami vystriedala vážna tvár „skorodospeláčky“. Krátke neposlušné vlasy narástli a nosíš ich voľne rozpustené. Vyrástla si tak, že si už ani nemôžeš požičiavať moje topánky, lebo by ti boli o dve čísla menšie. Ešte donedávna si hľadala v mojom šatníku „skrytý poklad“ a rada si si niečo pekné požičala. Teraz už nie. Moje veci nie sú „in“. Aj tvoj šatník sa radikálne zmenil – pestré tričká vo veselých farbách s obrázkami zajka, lienky či ovečky vystriedali veci „tínedžerské“. Tak veľa čiernej a sivej farby. A pritom svet je krásny farebný.
Dvere na tvojej izbe sú často zatvorené. Už nechodievaš s nami večer hrávať Scrabble alebo Dostihy. Ani nepozeráš s nami rozprávky a filmy. Radšej máš súkromie, keď môžeš nerušene telefonovať alebo četovať s kamoškami.
Spoločné výlety a dovolenky ťa začali nudiť. Keď sa dá, rada sa im vyhneš. Ale niekedy nás prekvapíš a ideme spolu, ako za „starých dobrých čias“. Objavujeme krásy prírody, pozrieme si pekný hrad alebo zámok, aj keď už na spanilé princezné a odvážnych rytierov neveríš.
Bedlivo striehneš, čo zješ. A cvičíš ako drak. Pamätám si, že aj pre mňa v tvojom veku dobrá postava veľa znamenala. Preto asi odmietaš moje vytrvalé pozvania na koláčik alebo pizzu, keď sme spolu v meste.
Teším sa z toho, dcérenka, že rastieš a je z teba krásna mladá žena. Ale niekedy prídu chvíle, ako táto, keď si prezerám fotky v albume a uvedomím si, že dievčatko na fotke so šlabikárom, je preč. Čas letí a nedá sa zastaviť. Máme za sebou veľa krásnych spoločných chvíľ a zážitkov.
A verím, že veľa spoločných chvíľ, a napokon krásnych, je pred nami. Teším sa na každú jednu z nich.
V sobotu chceme ísť na huby, pridáš sa?