Zachrániť svet
Určite ste už počuli meno sir Nicholas Winton. Je to pán, ktorý tesne pred druhou svetovou vojnou zachránil 669 židovských detí z ČSR a poslal ich do Anglicka. Keď jeho žena po neuveriteľných 50-tich rokoch objavila kufor plný dokumentov mien detí, ktoré vďaka nemu prežili a spýtala sa, prečo o tom tak dlho mlčal, povedal, že toto by urobil určite každý a že sa hanbil, že neurobil čosi viac.
Už dlhšie rozmýšľam nad tým, čo veľké som v živote dosiahla. Aký veľký skutok som vykonala?
Som presvedčená o tom, že sir Winton nepokladal záchranu židovských detí za veľký skutok. Nepokladal ho ani len za skutok hodný toho, aby sa o ňom niekto dozvedel. Robil to, čo videl za správne a chcel urobiť aj viac, hoci mu to bolo prekazené; posledný vlak s deťmi nikdy ČSR neopustil.
A tak som si povedala, že to, čo teraz robím, budem robiť najlepšie ako viem. Nebudem hľadať veľké veci, ale budem verná v tom „malom“, ktoré teraz robím. Budem najlepšou možnou mamou svojim deťom, najviac milujúcou manželkou pre svojho drahého. Budem najlepšia v tom, ako pozbierať a znovu rozdať oblečenie tým, ktorí to potrebujú. Budem študovať tak, aby som sa za seba nemusela hanbiť. A budem čo najviac očakávať od študentov, ktorých doučujem ja (vrátane svojich detí:).
A možno raz niekto otvorí kufor toho, čo som urobila a zistí, že som niekomu zachránila celý jeho svet.