Včera by som bola zachránila svet. Dnes ma nechajte na pokoji!
Včera, to bol deň!
Od rána sa mi darilo. Efektívne som odpovedala na emaily, obtelefonovala ľudí, potvrdila akcie, stihla som upratať, vymyslela som nový recept (a chutný), usmiala sa na tetu susedu, stretla sa s priateľmi, a tak ďalej. Vo vnútri ma hrial pocit vedomia, že zvládam všetko.
Jednoducho dokonalý deň.
Dnes, to je už iný príbeh!
Síce som riešila podobné pracovné záležitosti, ale už nie s takou ľahkosťou. Každý pohyb, každé slovo ma stáli neuveriteľnú námahu. Negatívna. Toto jediné prídavné meno stačí na popísanie mojej nálady. Ľudia mi prišli podozriví, nevďační. Všetku energiu, čo mi zostala, som minula na zachovanie prívetivej tváre (akože s dobrým postojom).
Včera mi svet ležal pri nohách. Dnes ležím na zemi ja!
Ako to??? Prečo?
Môže za to nečakané silnejšie prúdenie severozápadného frontu, ktorý priniesol zmenu počasia?
Súvisí tento môj exces s každomesačnou „návštevou ministerstva vnútra“?
Diagnóza pravdepodobne stanovená, ale nič to nemení na tom, ako sa cítim.
Och pocity. Viem, nemám sa nimi riadiť. Sú však tu.
Predstava v mojej hlave, ako by som to mala zvládnuť, je krásna, dokonalá, ale realita je iná.
Viem, že som nové stvorenie, že nemusím podliehať náladám, poznám mnohé techniky zvládania nálad, a predsa.
Toto nie je výkrik sebaľútosti. Žiadne výhovorky!
Som ale sklamaná. Lebo si uvedomujem, že aj toto som ja.
Postupne zaspávam, a vtedy, záblesk svetla. Musím byť objektívna a priznať, že tento deň nebol len katastrofa za katastrofou. Ráno mi prišla správa od kamarátky, povzbudenie do dňa. Na ceste do obchodu som prešla okolo rozvoniavajúcich orgovánov. Tá omamná vôňa ma prinútila usmiať sa a poďakovať za jar. Aj tento deň mal momenty nesúce v sebe krásu.
Znenazdajky tichý hlas v mojom vnútri mi hovorí, že si to bol Ty, Bože. Vedel si, že budem mať aj takýto deň. A preto si ma ešte ráno povzbudil slovami iného človeka. Cez moje zmysly si mi pripomenul, ako krásne je stvorený svet. Ďakujem.
Neviem, prečo existujú „také“ dni. Myslím, že by sa dali zrušiť. Ty dokážeš všetko. Vyzerá to však tak, že zatiaľ si sa tak nerozhodol. Nerozumiem ti, ale na druhej strane, keby som dokázala všetko vysvetliť a vo všetkom ti porozumieť, asi by si nemohol byť Bohom.
Dnešok bol nepríjemný. Naučil ma však dvom veciam: miesto hľadania príčin mám radšej skúmať postoj aký zaujmem,a že Ty sa staráš, aj keď okolnosti nie sú priaznivé.
Dnešok nebol príjemný. Chcela by som mať zajtra dobrý deň.
Ale musím povedať, že napokon to nebolo až také zlé:)