Len pred chvíľou som čítala zaujímavé tvrdenie: „ak sa musíme stále s vecami ponáhľať, aby sme ich stihli, tak sme si na seba zobrali viac, ako sme mali.“ Celý svoj život hľadám tú správnu mieru. Nebyť lenivá a vypúšťať veci len preto, lebo sa mi do nich nechce, a nebyť zavalená povinnosťami, ktoré nie súČítať ďalej
osledné tri týždne boli tie najťažšie, aké som kedy zažil. Tieto tri týždne boli plné choroby: kamarát trpel v dôsledku hriechu; služba, ktorej som súčasťou, sa zvíjala v zmätku a bolesti; musel som zrušiť účasť na oslave 60-tych narodenín svojich rodičov; a naša rodina zažívala emocionálnu horskú dráhu, keď sme zistili, že sme tehotní, ale vzápätí nám povedali, žeČítať ďalej
Včera, to bol deň! Od rána sa mi darilo. Efektívne som odpovedala na emaily, obtelefonovala ľudí, potvrdila akcie, stihla som upratať, vymyslela som nový recept (a chutný), usmiala sa na tetu susedu, stretla sa s priateľmi, a tak ďalej. Vo vnútri ma hrial pocit vedomia, že zvládam všetko. Jednoducho dokonalý deň. Dnes, to je užČítať ďalej
nes zúri zvláštna vojna. Najnádhernejší moment môjho života sa delí o titul s tým najhorším momentom môjho života a moje srdce zúrivo búši medzi týmito dvoma extrémami. Moje dievčatko Luca Gold „Goldie“ Giffordová prišla na tento svet včera o 11:00 a o 40 minút neskôr bola z môjho sveta vzatá. Odišla z môjho náručia. A pre matku väčšia bolesť neexistuje. Jednu minútu som v úžaseČítať ďalej
Prechádzala som sa so svojou kamarátkou a naše decká lietali okolo nás, kým mi ona dávala dobré rady do života. „Vieš,“ povedala, „nemôžeš nikdy nechať chlapa, nech si robí, čo chce, musíš na neho pravidelne nakričať, musíš byť proste poriadna „semetrika“. A ty si príliš dobrá na neho, vlastne si úplne blbá, že mu toľkoČítať ďalej
ebo nie som tou matkou, ktorá je opísaná na blahoprianí od Argusu – žiadna z nás nie je takou matkou, ak chceme byť úprimné. Ak chceme byť úprimné – a čo iné by malo vôbec zmysel – spomenieme si na nevydarené večere, rána plné kriku, porozhadzované lego, zabudnuté domáce úlohy a rozmazané slzy za dverami kúpeľne. Nehovoriac o mrazenejČítať ďalej
Mama. Ešte ma vlastne takto nikto neoslovil (“mamička“ od zdravotných sestier sa nepočíta!).Tento rok však budem 11. mája oslavovať aj ja. Bude to presne 2 dni po tom, ako budem oslavovať 9 mesiacov života mojej dcéry. A za ten čas som okrem iného zistila toto: …Že približne 270 krát som kvapla kvapku vitamínu D doČítať ďalej
Nemám rada prázdne slová. Zbytočné emócie. Poéziu, ktorá nafukuje. Sentimenty a vyznania. Slovné straty a nálezy. To, ako falošne to často znie, keď vo filmoch na podklade gýčových tónov saxofónov vyhráva sladké „Milujem Ťa!“ Nie som nedotknuteľná. Aj ja mám city a často ich viac vyžadujem, ako ich dávam. Je to smutné, nuž ale pravdivé. Prejavuje sa toČítať ďalej
Boli ste spolu s mojím otcom vybraní. Boli ste vybraní, aby ste v mojom živote zohrali nenahraditeľnú úlohu. Ste pre mňa rovnako dôležití, ale každý inak. Nasledujúce riadky by som chcela venovať tebe, mama. Bola si vybraná, aby ma hlboko v tvojom vnútri vyformoval sám Stvoriteľ. Aby som načúvala tlkotu tvojho srdca, aby som spolu s tebou dýchala. AbyČítať ďalej
Nielenže rada varím, ale mám rada aj všetko to, čo k vareniu patrí – od plánovania menu po nakupovanie potravín. Väčšinou ma nakupovanie napĺňa radosťou a upokojuje ma. Táto láska nebola automatická, ale vyvíjala sa postupne. Bola to akási evolúcia, ktorá sa zrodila z nevyhnutnosti. Vždy som sa snažila ušetriť na strave a mám už rokmiČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať