Jednoduchý a nudný Či
Petra som stretla počas krátkodobého misijného pobytu v nemenovanej krajine. Stále sa usmieval. Neviem o ňom veľa, ale navždy mi v pamäti zostane jeho úsmev.
„Ako to, že tento človek sa stále usmieva? Je naozaj šťastný a spokojný?! Nenudí sa tu? Veď život tu vyzerá tak primitívne jednoducho! Hej, je síce ťažký, ale v porovnaní s tým ako žijem ja, je jeho život veľmi veľmi stereotypný. Ako len môže byť s týmto tu spokojný?! “ – Vírilo mi neustále hlavou.
„A prečo som ja neustále nespokojná s tým, čo mám? Prečo si myslím, že musím mať to, čo práve majú tí druhí? Pretože, ak by som mala tú prácu, ktorú má ona alebo on, ak by som bola taká šikovná, rýchla, talentovaná a tvorivá ako ona alebo on, tak by som určite bola konečne spokojná.”
Ak by som…
Naozaj…?
Keď sa začnem porovnávať s priateľmi, kolegami, či inými ľuďmi, prepadne ma hlboký pocit neschopnosti a srdce mi zovrie svojou kostnatou rukou závisť? Kŕč, ktorý závisť spôsobí mi privrie oči. A ja prestanem vidieť. Vidieť to, čo už mám…
Peter ma naučil životnú lekciu. Jeho jednoduchý život pozostávajúci z chytania rýb, chodenia do práce a života v jednoduchých podmienkach bol pre neho dostatočný. Vedel sa zo všetkého tešiť a o svojich výjazdoch na more rozprával tak, ako by to bola tá najdôležitejšia a najzaujímavejšia vec na svete. Peter videl to, čo už mal. A radoval sa z toho.
Uplynuli už skoro dva roky a konečne to došlo aj mne:-D.
Začiatkom tohto roka som narazila na blog Ann Voskampovej (http://www.aholyexperience.com/) a na jej projekt Joy Dare! (Odváž sa radovať), (http://www.aholyexperience.com/joy-dares/), v ktorom vyzýva ženy, aby sa sústredili na dary a požehnania, ktoré vo svojich životoch už majú. Vyzýva ich k hľadaniu detailov a momentov v každodennom živote. A tak som začala hľadať a počítať. Počítať Jeho požehnania, Jeho dary, Jeho priazeň v mojom živote.
Nie, nie nič sa v mojom živote nezmenilo. Stále mám tú istú prácu, stále bývam na rovnakom mieste a stretávam rovnakých ľudí. Žijem stále ten rovnaký život, ale niečo je predsa len iné. Na mojich perách sa častejšie objaví úsmev. Moje oči sa učia vnímať a vidieť ľudí a veci, ktorými som obkolesená. Moje uši sa učia nanovo počúvať staré a objavovať nové zvuky a tóny. Moje chuťové poháriky si s väčšou intenzitou vychutnávajú zmes rôznych chutí. A môj nos častejšie zacíti tisícky pachov a vôní, ktoré ma obkolesujú. Moje srdce, akoby si konečne v hrudi našlo svoje miesto. Sama nerozumiem tomu, ako sa to stalo.
Zrazu viem, že to čo mám a kým som, je pre mňa presne to, čo potrebujem. Je to pre mňa dobré, dokonca vynikajúce.
Dnes viem, že Petrov život nebol a ani nie je nudný. Aj keď je jednoduchý a nezatrepaný mnohými materiálnymi vecami, je presiaknutý tisíckami drahocenných momentov, v ktorých pulzuje život.
Dnes sú pre mňa momenty, detaily každodenných rutinných aktivít perfektne vybrúsenými diamantmi, ktoré lámu svetlo v mojom živote do dúhových farieb. Oni tam stále boli, len ja som ich nevidela, pretože som sa sústredila no to, čo majú iní.
Dnes sa pri myšlienke a pohľade na iných učím v prvom rade otvoriť oči a pozerať sa na to, čo už mám, čo som už dostala.
Pretože, tak ako to hovorí Biblia (Žalm 84, 11) a ako to vyjadrila Ann Voskamp, On nám neodoprie žiadnej dobrej veci, …pretože dobré veci nie sú veci…pretože dobré veci sú On….
On stále zaplavoval a zaplavuje môj život dobrými vecami, ktoré vidím vďaka počítaniu Jeho darov lepšie:-D, a živelnejšie si uvedomujem vášeň, ktorou ma On dobíja. Robil to a robí to aj teraz, pretože sa stále uchádza o moju priazeň. Pretože mi ukazuje, že ma miluje…Pretože ma stále z vnútra modeluje. … Aby ma napokon mohol zaplaviť požehnaniami a darmi, o ktorých sa mi nesnívalo ani v tých najdivokejších snoch.
Ďakujem. Teším sa z toho:-D
Ďakujem, Zizu :), je to krásne a úprimné vyznanie, ktoré bude požehnaním pre mnohých.