Som len žena. Občas zmietaná rôznymi pocitmi, či už pravdivými alebo nepravdivými, ktoré si nahováram. Občas zmätkujúca, zábudlivá, chaotická, ale aj presná, pedantná, dokonca schopná zvládať viac vecí naraz.

Niekedy sa sama v sebe nevyznám, ale túžim, aby sa vo mne vyznali tí druhí. Hrávam sa hru – „hádaj, na čo myslím.“ Následne sklamaná, keď „hádajúci“ neuhádol alebo ani vôbec nehádal.

Som hádankou aj sama pre seba. Som si veľkou záhadou. Či už ide o moje telo, dušu, zmýšľanie alebo city. Snažím sa, aby bolo vo mne všetko vyvážené, v správnych pomeroch a v rovnováhe. O to sa usilujem takmer stále. Lenže stojí to veľa námahy a na ceste za harmóniou tú harmóniu strácam.

Dosiahnuť symbiózu je skutočne náročné. A ak v jednej oblasti je všetko ok, nemusí tak byť v tej ďalšej. Tak často o sebe pochybujem, podceňujem sa a pritom v hĺbke srdca viem, že je to veľké klamstvo.

Veď aj jeden sarkastický (ale pravdivý) výrok hovorí, že keby inzerátom hľadali ženu do profesie matka, bolo by tam: „Pracovný čas – nijaký. Zabezpečuje všetko jedlo i zábavu. Nadčasy sa nepreplácajú. Choroba sa neuznáva. Dovolenka žiadna. Nijaké voľno cez víkendy. Žiadna penzia. Vyžadujú sa atletické schopnosti, znalosť drobných opráv v domácnosti so zvláštnym dôrazom na hľadanie stratených vecí. Prémie nijaké.“

Byť ženou a mať rodinu však stojí za tú námahu. Keď si hovorím, že nič nestíham, nezvládam, som nemožná, tak si o chvíľu poviem: „Načo sa podceňuješ! Nie je to až také zlé. Veď už okolo roku 1960 prišli múdri vedci na to, že každá matka by v pohode zvládla prácu niekoľkých letových dispečerov.“

Je tu ešte niekto, kto oceňuje, kým sme. V Jeho očiach sme prevzácne. Vyvolené dcéry Božie, vzácne perly, milované a dokonalé, napriek chybičkám a chybám, ktoré každodenne na sebe nachádzame. Miluje nás, či sa smejeme, alebo frfleme, plačeme, či sa hneváme. Či sme neporiadne alebo prehnane poriadkumilovné, pokojné či zmietané okolnosťami. Rozume nám aj vtedy, keď my samé seba nechápeme.

To je dôvod, prečo sa úprimne teším, že som žena a považujem to za veľký dar. Napokon v Jeho očiach sme neskutočne krásne…