Rada sa prechádzam po snehom zasypanej krajine, na ktorú ešte nevstúpila ľudská noha. Zrazu sa predo mnou odkryje obrovská tabuľa sem a tam popísaná čiarami a machuľami, ktoré ako dôkaz čulého denného života v lese vryli do snehu plachí lesní obyvatelia. Fascinuje ma, keď si predstavím srny a jelene pobehujúce a poskakujúce po zvlnených lúkach, vtáčikov cupkajúcich po snehovej pokrývke a zobkajúcich semienka vysušených rastlín. Svojimi stopami,  menia tvárnosť a neporušenosť trblietavej pokrývky a vtláčajú do nej život.  Reálny, jednoduchý, smutný aj radostný.

Niekedy si chránim svoje vnútro, ako takú neporušenú snehovú pokrývku. Nechcem, aby mi ho niekto počmáral a popísal. Mám tendenciu chrániť ju pred reálnym životom, ktorý okolo mňa pulzuje a dotýka sa ma. Mám tendenciu uzatvárať sa do seba. Mám strach, že to čo do mňa bude vtlačené bude bolieť, mám strach, že to čo bude povedané, bude pre mňa šokujúco pravdivé a neznesiteľne nepríjemné.

Nedávno som si však uvedomila, aké sú dôležité stretnutia s ľuďmi, ktorých do môjho života posiela Boh. Aké dôležité sú stopy, ktoré v mojej duši títo ľudia zanechávajú. Mnohokrát, boli poslaní preto, aby otvorili moje zaslepené oči, aby mi povedali pravdu, ktorú som nechcela vidieť, aby ma ňou konfrontovali. Boli poslaní, aby mi pomohli rásť a meniť sa. Niekedy len tak prišli, prebehli sa po lúke mojej duše a už sa nikdy nevrátili.  Iní zostali dlhšie. Iní   sa vracajú stále.

Niekedy bola stopa jemná a hladká, inokedy zase drsná a bolestivá.

Tak, či onak, často boli poslaní, aby ma vyrušili z môjho do zeme upretého pohľadu. Aby, som sa otvorenými očami mohla porozhliadnuť po nekonečne zvlnenej lúke mojej duše a skúmať a vidieť. Skúmať, či to čo povedali je pravda, alebo lož. Či to čo povedali je Jeho odkaz, alebo nepriateľovo klamstvo.

Prvé lúče slnka roztopia dôkazy čulého života v lese, hoci život bude pulzovať ďalej.

Stopy, ktoré do môjho vnútra vryli moji blízki, moji priatelia a ľudia, ktorí boli poslaní Bohom zostanú navždy. A pribudnú nové. Na každú jednu stopu sa učím pozerať skrze Neho, skrze Jeho Slovo, skrze Pravdu. Slovo, Pravdu, ktorá ma mení.

 Mojou túžbou je, aby som napokon bola skrz naskrz popísaná PRAVDOU.