Je utorok, obedná prestávka a mám čas, čo sa nestáva často, tak radšej to využijem. Predsa každý ma právo na obednú prestávku, či nie? Tak som sa rozhodla, že počas obeda v utorok a v piatok, aj keď je to iba na pol hodinku … dám si obed s mojou kamarátkou.

Mať kamarátov v živote je veľmi dôležité a vzácne. Vysvetlím to. Moje detstvo bolo krásne, veselé, plné kamarátov, ale tínedžerstvo … hm, ťažké! V tínedžerstve som riešila veci, ktoré by mal riešiť rodič. Kamarátky mi v tedy nerozumeli, lebo oni riešili seba, svoj “image”, svoje záujmy, zábavu, prespávačky, a za krátky čas moje miesto medzi nimi bolo nahradené niekým iným. Závidela som im tajomstvá, ktoré si šepkali a počas prestávky sa na nich chichotali. Bolo to ťažké obdobie. A v srdci som túžila mať kamarátku, ktorá mi rozumie, a ktorá bude mať čas na moje príbehy… aj keď boli nudné. Keď som prišla do spoločnosti, nadýchla som sa, nasadila umelý úsmev, prechádzala očami po spoločnosti a v duchu som kričala a modlila  sa “nikto”? … Po rokoch, keď spomínam na tie udalosti, predsa sa našiel niekto. Boh ma nenechal v tom samú. Ešte dodnes si strážim tie vzácne kamarátky, lebo pre každé obdobie môjho života som našla kamarátku, ktorá mi dala presne to, čo som potrebovala, aby som prežila tú ťažkú cestu. ON presne vedel koľko času alebo akú pozornosť potrebujem, kto je tá správna osoba, ktorá mi ten čas a pozornosť dokáže dať, a som za to veľmi vďačná … pri týchto spomienkach sa mi v očiach lesknú slzy… ĎAKUJEM ti kamarátka.

Porozprávam vám o kamarátke, ktorú práve teraz potrebujem a ON mi ju dal :)

Začala som ju navštevovať pred dvomi rokmi. Ďakujem ti vzácna žena, že si ma s ňou zoznámila! A teraz sa pripravte, lebo vám prezradím koľko má rokov … má 96 rokov! Áno, presne tak. Roky vôbec nie sú dôležité. Dôležité je to, že pozná moje srdce a s otvorenou náručou ma vždy privíta, pobozká na líčka a povie: “no poj moja, vyrozprávaj mi všetko, všetko čo si zažila… moc moc ťa ľúbim”.

Vyhľadám si ju v mojom telefónom zozname: “babi” a čakám, aby sa ozvala.

“no halo”

“ahoj babi, Kati volá”

“no kde si? Už poj prines mi radosť a lásku”

“už som na ceste!”

“jaaaj dobre”.

A čaká ma pri okne, už mi kýva. Hovorí, že ona potrebuje mňa, ale pravda je, že to ja ju potrebujem. Učí ma vďačnosti, pokore, viere, modlitbe… a viete, keď sa ona modlí, to je priame spojenie (citujem môjho brata). Prináša veľa, dáva veľa, aj keď je staručká telom a nevládze navštevovať iných, ale jej srdce je mladé a živé a ľudia ju navštevujú, lebo ju potrebujú. Je skutočná kamarátka!

Chcem byť takou kamarátkou pre niekoho a doprajem každému, aby mal takú kamarátku ako je moja babi. Jéj vrásky sú mapou múdrosti. Skúsenosti a úsmev je oknom do najkrajšieho kráľovstva.