Stalo sa to v jeden obyčajný deň. Pozrela som sa do zrkadla a obraz, ktorý na mňa civel, mnou do základov otriasol.

„Pozri sa, ako vyzeráš. Si úbohá a škaredá.“

„Si tučná. Si obyčajná nula. Taký šedivý, nezaujímavý priemer.“

„Nikto si ťa nikdy nevšimne!“

Pri pohľade na uprene na mňa hľadiacu chuderu sa môjho vnútra zmocnili desivé jedovaté chápadlá, chobotnica menom Úzkosť. Moje sebavedomie a vnímanie vlastnej hodnoty kleslo  pod bod mrazu a začala som boj. Krutý, nemilosrdný boj o prežitie…

„Musíš schudnúť!“ „Nejedz toľko!“ „Musíš viac cvičiť.“

Zmysel môjho života sa zúžil do čísel. Obvod hrudníka, pásu, stehien. Úpenlivo som sledovala ručičku váh, ktorá pri klesajúcej tendencii vo mne vyvolávala priam extatickú reakciu blaženosti.  Avšak tá trvala iba zopár sekúnd a len zväčšila môj neutíchajúci hlad, neuhasiteľný smäd a nekonečnú prázdnotu.

Musíš ísť ďalej. Ešte menej sladkostí, ešte menšiu porciu, ešte jedno cvičenie. A z môjho života sa stalo peklo. Stala som sa zajatcom svojich vlastných myšlienok a predstáv o tom, ako by som mala vyzerať. Na koho by som sa mala podobať.

Túžila som po tom, aby ma pohladil pár náhodne okoloidúcich očí. Túžila som po bezchybnom tele modeliek usmievajúcich sa z lesklých časopisov.

A pritom som bola úplne slepá voči pravde o tom, kto v skutočnosti som. Voči pravde o tom, ako ma videl a vidí môj Stvoriteľ. Po celý čas mi tichučko kdesi v najtajnejších hlbinách mojej duše šepkal.

SI NÁDHERNÁ. Si stvorená samotným Bohom. Tvoj život a vzhľad, každá jedna krivka tvojho tajuplného ženského tela boli vyformované mojimi prstami. Prstami Stvoriteľa. Ja som bol na počiatku. Ja som bol pri tvojom zrode. Videl som ťa už dávno pred tým, ako si ty uzrela svoj obraz v zrkadle. Poznám tvoje myšlienky, rozumiem ti, obklopujem ťa zo všetkých strán (Žalm 139). A Moje srdce nad tebou zaplesalo, keď som ťa zazrel. Milujem Ťa.

Táto jemná Pravda s neustávajúcou trpezlivosťou a vášňou postupne obmývala a otvárala moje strachom, nedostatočnosťou a pýchou zlepené oči, oči mysle. Rástla vo mne a menila ma.

Dnes viem, že SOM NÁDHERNÁ. Som nádherná, presne taká aká som, pretože moje fyzické telo bolo tajuplne vytvarované rukami samotného Stvoriteľa. Stvoriteľa vesmíru. Som Jeho originálne dielo.

Presne tak ako aj ty. Aj ty si jedinečná a nádherná. Uver tomu. Pozri sa na seba, na svoje ruky, nohy, boky, prsia, tvár, vlasy, oči, nos, ústa. Pozri sa na seba a nechaj svoju myseľ byť premieňaná pravdou. Pravdou o tom, že si jedinečná. Tvoja kópia neexistuje. Tvoj život je dar. Tvoj vzhľad je dar. Si chodiaci zázrak. :)

A tvoj Stvoriteľ túži po tebe, po tvojom srdci, po tvojich myšlienkach. Chce aj tebe otvoriť oči, aby si mohla uvidieť tú nádheru, ktorú do teba vložil, keď ťa tvaroval. Nádheru, ktorú  chce neustále svojím dotykom zdokonaľovať, aby si uvidela seba tak, ako ťa vidí skrze Ježiša On.

Napokon, pozri sa do zrkadla na svoj obraz. Otvor oči. Viď a uver Mu, že si krásna.