O mne? Nie!

Skôr ako začnem písať, by som vám rada povedala niečo o sebe.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Som matkou štyroch detí. Keď som minule rozprávala známej, ako som v USA robila vychovávateľku v letnom tábore, skonštatovala: „Už rozumiem, prečo tie svoje štyri deti zvládaš ako malinu, mala si skvelú prípravu.“ Od pondelka rána do soboty rána som totiž trávila čas s 10-12-timi deťmi vo veku 9 až 12 rokov. Bola som pre nich mamou, otcom, bratom, sestrou a všetkým, čo v ten týždeň mali. To sa opakovalo celých 8 týždňov vždy s obmenou detí. Bola to príprava pre dni budúce. Škola života.

Spolu s týmto statusom, som aj domácou paňou. Nie, pod slovom „domáca pani“ nemám na mysli pani, ktorá doma sedí na gauči a ochutnáva čokoládu, zatiaľ čo upratovačka upratuje, kuchárka varí, pestúnka sa stará o deti a záhradník kope v záhrade. Domácou paňou mám na mysli všetky vyššie spomenuté v jednej osobe. Samozrejme, niekedy aj s tou čokoládou!

Tu sme neskončili. Pretože tento rok som si začala rozširovať svoje vzdelanie. To neznamená, že som po desiatich rokoch chytila knižku do ruky. To znamená, že som pol roka vopred chodila s učebnicou angličtiny trikrát do týždňa na hudobnú so svojimi synmi, kde som si učebnicu vytiahla a kým moji chlapci ťahali sláky, ja som vypĺňala cvičenia a odpovedala na nekonečný rad otázok, aby som po polročnom snažení (ktoré pokračovalo v noci, keď už deti spali) mohla urobiť prijímačky na vysokú školu, kde ma skutočne aj zobrali. A keďže som sa za prvý polrok príprav trochu rozbehla, bola by škoda to nevyužiť, takže teraz v tomto trende pokračujem už ďalší polrok, zatiaľ úspešne.

A keď už som začala, trošku popíšem svoj voľný čas. Za posledný polrok som prebehla viac ako 300 kilometrov, pretože vždy, keď sa dá (čo vychádza priemerne 5krát za týždeň) vybehnem z domu a bežím takmer pol hodinu vkuse.

To, že spievam s deťmi na besiedke, je záležitosť raz za týždeň, skoro ju ani nerátam.

A teraz to podstatné. Toto všetko nezvládam. Nestíham. Ani by som nikdy nebola schopná zvládnuť. Sama určite nie.

V tomto všetkom stojí pri mne môj Boh. Keby mi nedával silu na každý deň, nikdy by som nebola schopná vychovávať štyri deti. Ani po najlepšej príprave. Ani pri väčšej pomoci môjho muža. To Nebeský Otec je Ten, kto ich vychováva. Verím tomu, že aj mňa si pri tom používa.

To, že zvládam domácnosť, je Božia milosť. A vo veľkej miere aj zásluha môjho drahého, ktorý v tomto procese zaujíma nemalý priestor.

To, že študujem, považujem za zázrak. Hlavne, keď vidím výsledky. Sama od seba nie som ani vytrvalá, ani dôsledná. No Boh mi pomáha a dokazuje, že na tú školu som mala ísť. A že je tam so mnou. Že mi dáva silu, múdrosť a schopnosť spomenúť si na všetko, čo som sa učila.

Človek nemusí byť dokonalý. Stačí, ak dovolí dokonalému Bohu, aby v ňom, skrze neho a vôkol neho pracoval.

Vianoce 2010

Zdieľať
Lýdia Podobná

O autorovi Lýdia Podobná

Aj keď po rokoch nie je oficiálne na materskej dovolenke, väčšinu času je doma. Pracuje, stará sa o štyri deti...a občas píše. Nedávno jej vyšla knižka “Keď dva a dva je päť - Zápisník matky” v ktorej je spísaných posledných pár rokov života v ich rodine - s radosťami aj starosťami, s vrcholmi aj dolinami. Má rada knihy, šport, matematiku, hudbu a cudzie reči - asi z každého rožka troška.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *