Spoznajte šmrncovné babičky

Skoré utorkové ráno. Zabúcham dvere na byte, v jednej ruke žemľa s džemom, v druhej bunda.

Vybieham z výťahu so snahou stihnúť trolejbus. Červené svetlo na prechode mi v tom zabraňuje a z druhej strany cesty vidím, ako práve odchádza.

Dokelu, nestíham stretnutie!

Keď som už na zastávke, nervózne sa prechádzam sem a tam v naivnej predstave, že tým urýchlim príchod ďalšieho spoju. V tom okolo mňa prejdú dve barly. Sú dôkazom toho, že ich vlastníčka, približne šesťdesiat ročná pani má ťažkosti s chôdzou. Mňa však viac fascinuje jej účes. Jej biele mikádo je popretkávané jasnými ružovými prameňmi. Na naše pomery dosť extravagantný účes. O to viac sa mi tá pani páči.

 

Odchádza, a aj ja nastupujem na trolejbus. O 15 minút budem sedieť za stolom a debatovať o veciach pracovných. Ako tak pozerám von oknom, spozorujem ďalšiu pani ako si fičí na športovej kolobežke. Pôsobivé. Neviem prečo, ale nečakám to. Nie od päťdesiatročnej ženy.

Začínam premýšľať nad sebou. Aká asi budem, keď zostarnem?

Budem rock-erka s ružovými vlasmi alebo olympionička na kolobežke?

Aká chcem byť?

V tom mi na um prichádza jedna žena z mojej nedávnej minulosti, Ketty Conrad.

Bola mojou mentorkou počas môjho štúdia v Dánsku. Umelecká duša, vždy chic a s úsmevom na perách.  Fascinovalo ma sledovať ju v interakcii s inými ľuďmi. Pri rozhovore s človekom mu dáva pocítiť, že je dôležitý. Vie, čo znamená radovať sa s radujúcimi a plakať s plačúcimi. Obdivujem, ako s láskou a iskrou v očiach dokáže rozprávať o Ježišovi. Je to ozajstné, nepredstierané. „Ona to fakt s tým Bohom myslí vážne!“

Každá jedna skúsenosť v jej živote jej pridáva na kráse.

Je nežná.

Jej sila spočíva v tom, ako miluje.

 Taká chcem byť, aby keď si na mňa ľudia spomenú, napadne im tiež to, čo mne, keď myslím na ňu:

[box] Šarm je klamlivý a krása prchavá, 

ale žena, čo má bázeň pred Hospodinom, 

zasluhuje si pochvalu.

(Príslovia 31:30)[/box]

„Spoločenká, zastávka je na znamenie.“, veta z reproduktora ma vracia späť do reality. Vystupujem, kráčam hore ulicou a s úsmevom na perách si poviem: „Taká budem. Napokon krásna.“

Zdieľať
Darina Malá

O autorovi Darina Malá

Darina sa rada smeje, je a spí. Obdivuje osoby, ktoré sú zorganizované, pravidelne cvičia a vedia si ušiť sukňu či uštrikovať sveter. Rozumie tomu, že keď sa človek dobre a veľa pýta, veľa sa aj dozvie. Páči sa jej Boží zmysel pre humor a dúfa, že v nebi bude hrať jazzová hudba. Zatiaľ jej stačí, že pri počúvaní jazzu sa cíti ako v nebi. Vyučila sa za učiteľku, no až život ju naučil ako učiť. Momentálne svoje vedomosti a zručnosti nielen z pola psychológie, dejepisu a hudby využíva pri práci v TCKompas. Viac o nej a jej práci nájdeš na blogu Stvorená pre večnosť a FB.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

2 komentárov na “Spoznajte šmrncovné babičky

  1. Avatar

    Aj ja som ju trochu poznala, naozaj „krásna“ žena. Taká čo k nej máte hneď dôveru.

    • Darina

      Pekne povedané, o tej dôvere. Ďakujem!

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *