Zopár slov o advente a čakaní

Day 6 Advent
Day 6 Advent

 

 

Predzvesti, chute a vône Vianoc sú všade. Ako mnohí iní, aj ja sa vždy na tento čas v roku teším. Je to výnimočné obdobie, kedy spomalím a vychutnávam si vzácne chvíle s priateľmi a s rodinou a svoje srdce sústreďujem na Krista a jeho narodenie.

Slovo „advent“ znamená príchod niečoho očakávaného. Týždne, ktoré predchádzajú Vianociam, sú obdobím čakania, počas ktorého pripravujeme svoje srdcia na príchod Krista. Podobne ako Mária aj my o Kristovi uvažujeme vo svojich srdciach. Sme užasnutí a čudujeme sa s veľkou radosťou, že Boh si na seba vzal ľudské telo a vstúpil do nášho chaotického sveta.

Advent nám dáva príležitosť premýšľať o Láske, ktorá prišla na jedno z najmenej očakávaných miest – do stajne. A tiež nám pripomína, že očakávame druhý Advent a Kristov definitívny návrat.

Hoci advent milujem, pravdou je, že v čakaní veľmi dobrá nie som. V skutočnosti som skôr netrpezlivým človekom. Privádza ma do nepríčetnosti, keď pošlem deti, aby si obuli topánky, ale oni si počas tých desiatich krokov, čo musia spraviť smerom k svojim topánkam, nájdu inú zábavku. Nemám rada rušnú dopravu a myslím si, že život by bol lepší, keby obchod s potravinami otvoril jednu pokladňu iba pre mňa, keď prichádzam s plným nákupným košíkom.

Nie som jediná. V našej kultúre je bežné, že preferujeme plynulé, ba až rýchle tempo života. Túžime po okamžitom uspokojení. Netolerujeme dlhé rady, pomalé počítače a šetrenie peňazí predtým, než si niečo kúpime. Správy a informácie musia prísť napísané v maximálne 140 znakoch (alebo menej), inak si ich neprečítame. Namiesto toho, aby sme žili a vychutnávali si prítomnú chvíľu, už sme ju odhodili, ponáhľajúc sa do budúcnosti.

Ani Izraeliti nemali čakanie v obľube. Keď Mojžiš vyšiel na horu, aby bol s Bohom, čakanie na jeho návrat sa im čoskoro zunovalo. Uzniesli sa, že možno zomrel a nechal ich odkázaných samých na seba. A tak zatiaľ, čo on bol zdravý a živý na vrchole hory, prijímajúc zákon písaný vlastnou Božou rukou, ľudia boli v údolí, zostrojujúci si zlaté teľa, ktoré by mohli uctievať namiesto jediného pravého Boha.

Až príliš často je tento príbeh príbehom môjho vlastného srdca. Odmietam čakať na Boha a namiesto toho si konštruujem modly, falošné náhrady a napodobeniny lásky, aby som zaplnila prázdnotu.

Ale ja chcem čakať. Chcem byť nájdená ako tá, čo je verná v údoliach života. Chcem žiť nespokojne, rozhodujúc sa radšej čakať, než si vytvárať modly, ktoré ma nikdy neuspokoja. Chcem odhodiť všetky lacné imitácie a šetriť si svoj apetít na to, čo je skutočné.

„Nie každý vie čakať; ani sýti, ani uspokojení, ani tí bez rešpektu nevedia čakať. Jediní, ktorí vedia čakať, sú ľudia, ktorí so sebou nosia nespokojnosť, a ľudia, ktorí s bázňou vzhliadajú k tomu najväčšiemu na svete. A tak advent môže byť slávený len tými, ktorých duše im nedajú pokoja, ktorí vedia, že sú biedni a neúplní, a ktorí vnímajú niečo z tej veľkosti, ktorá má prísť, pred ktorou sa môžu iba skloniť v pokornej plachosti čakajúc, až kým sa k nim on sám nenakloní – sám Svätý, Boh v podobe dieťaťa v jasliach. Boh prichádza; Pán Ježiš prichádza; Vianoce prichádzajú. Radujme sa, kresťania!“  Dietrich Bonhoeffer

Ako ovocie, ktoré je odtrhnuté predtým, než dozreje, uponáhľaný život zanecháva kyslú a trpkú chuť. Veľa toho zmeškáme, keď sa tak ponáhľame, že naše dni sa zlievajú do jednej machule. Pravdou je, že najdôležitejšie a najkrajšie veci pochádzajú z čakania. Semienka sú zasadené, potom sú polievané a vystavené slnečným lúčom, rastú do plnosti a zdravia, až kým nepríde čas žatvy. Deväť mesiacov tehotenstva vyvrcholí narodením očakávaného dieťaťa. Výsledkom priateľstva, o ktoré sa staráte, je hlboká dôvera. Keď sa srdce stíši, rozjíma v modlitbe a medituje nad Božím Slovom, z čakania vyplynie uspokojená, naplnená duša.

„Pane Ježišu, majster sveta aj tmy, pošli tvojho Svätého Ducha na celú našu prípravu na Vianoce. My, ktorí máme tak veľa, hľadáme tiché miesta, aby sme každý deň počuli tvoj hlas. My, ktorí sme úzkostliví ohľadne toľkých vecí, sa tešíme na tvoj príchod medzi nás. My, ktorí sme v mnohých smeroch požehnaní, túžime po úplnej radosti tvojho kráľovstva. My, ktorých srdcia sú obťažené, hľadáme radosť tvojej prítomnosti. My sme tvoj ľud, kráčajúci v tme, a predsa hľadajúci svetlo. To tebe hovoríme: „Príď, Pane Ježišu.“ (Henri J. M. Nouwen)

Modlím sa, aby sme boli tými, ktorí vedia čakať. Modlím sa za utíšené srdcia, ktoré hľadajú Krista uprostred pozlátok, pekného baliaceho papiera, osláv a zoznamov želaní.

Počas obdobia adventu, premýšľania nad príbehom Vianoc a očakávajúc dieťa-Krista, nech nám to všetko pripomína, že čakáme na jeho druhý príchod. A keď sa vráti, kiežby nás našiel verných, pripravených na hostinu úplnej radosti, ktorú môžeme nájsť iba v ňom.

Ako si na tom s čakaním ty? Si spokojný  s dočasnými potešeniami a náhradami, alebo budeš čakať na to, čo je skutočné a pravdivé?

 


Preložené z anglického originálu: „ Thoughts on Advent and Waiting,“ od autorky Christina Fox, preložil s povolením od .

 

 

  • 0

    Overall Score

  • Reader Rating: 0 Votes

Zdieľať
Avatar

O autorovi Hosť

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *