Radšej neskôr ako nikdy

Toto je môj život. Dnes je 3. decembra (dva dni po prvej adventnej nedeli), a ja sa tu snažím dať všetko dokopy, aby naša rodina mohla mať zmysluplné vianočné obdobie. Zdá sa, že som vždy o deň, týždeň či mesiac pozadu. Bolo by ľahšie v tejto chvíli povedať: „Budúci rok. Budúci rok niečo urobím,“ a nestresovať sa tým teraz. Ale skutočnosť je taká, že budúci rok na tom budem podobne ako tento rok.

Takže som sa rozhodla nečakať, ale konať a privlastniť si filozofiu „radšej neskoro ako nikdy.“ Pretože radšej začnem náš „adventný kalendár“ neskôr, než ako by som to neurobila vôbec. Pretože by som bola na seba viac nahnevaná za to, že mi medzi prstami pretiekol jeden deň, ktorý som strávila zameraná na nakupovanie alebo  prípravou na niečo iné než na to, čo by sme mali oslavovať.

Neviem, ako ste na tom vy, ale možno aj vy začínate s adventom neskoro, alebo ste to vôbec ani len neplánovali. Bola by som veľmi rada, keby ste sa ku mne pripojili v snahe „radšej neskoro ako nikdy“ a rozhodli sa sami alebo s vašou rodinou urobiť niečo zmysluplné. Verím tomu, že to nebudete ľutovať.

A tak neskoro večer, prvého decembra, som poslala deti do pivnice pre vianočné ozdoby, pustila som vianočnú hudbu a začali sme vybaľovať niektoré škatule. Nestihli sme to všetko, alebo lepšie povedané, sme ani poriadne nezačali. V skutočnosti to vyzerá horšie ako predtým, než sme začali. Vzhľadom na fotky vianočných stromčekov a dekorácií, ktoré teraz každý dáva na facebook, som zvedavá, aké komentáre by dostali moje fotky.

Musím s tým byť v pohode, pretože toto je môj život a takto som sa rozhodla žiť. A určite nedovolím, aby ma porovnávanie s facebookom rozhádzalo, alebo aby mi zabránilo v tom, čo pre svoju rodinu môžem urobiť.

Včerajší večer sme zakončili pozeraním prvej časti seriálu BBC Narodenie (mám v pláne pozrieť si každú adventnú nedeľu jednu časť). To bolo všetko, čo som mohla spraviť. Áno, chcela som viac, ale musím byť v pohode s tým, čo som stihla urobiť. A bolo to dobré.

A tak teda, tu je môj prvý adventný článok:

Páči sa nám žiť v Európe. Posledných dvanásť rokov bolo pre našu rodinu požehnaním. Áno, niektoré z týchto požehnaní nevyzerali vždy úžasne (ako si myslíme, že by požehnanie malo vyzerať). Avšak pravdou vždy bolo, že je to požehnanie, akokoľvek už vyzerá.

Avšak to neznamená, že nám nikdy nechýba USA. Chýba. V skutočnosti so začínajúcim sviatočným obdobím prichádzajú dni, kedy je najťažšie byť vzdialení od rodiny, ktorá je v USA. Rodina. To je to kľúčové slovo a pre nás je „USA“ jeho synonymom.

Takže, prežívame toto požehnanie zakúšania dvoch kultúr naraz počas Vianoc, a z každej si vyberáme to najlepšie! O niektoré z týchto tradícií sa s vami dnes podelím:

Medovníčky

Stále neviem piecť také sladkosti ako moje slovenské kamarátky, ale veľmi mi chutia tie, ktoré nám donesú. Nielenže sú krásne, ale myšlienka spoločného pečenia a zdieľania tohto času spolu s rodinou a priateľmi je nádhernou tradíciou, z ktorej sa tešíme a v ktorej chceme s našou rodinou pokračovať.

Kapustnica vs. dusené ustrice

Nemôžem povedať, že by to bolo tradičné americké jedlo, ale v rodine môjho manžela sú dusené ustrice tradičným štedrovečerným jedlom. Naučila som sa ich jesť. Našťastie, zo spoločných 21 rokov manželstva, sme desať rokov strávili na Slovensku (veľmi ďaleko od ustríc)! Na Slovensku sme dusené ustrice nahradili kapustnicou. Našťastie pre mňa, som si túto chuť obľúbila a veľmi rada ju pripravujem! Tento rok Zac dokonca sám nakladá kapustu na kapustnicu!

kapustnica

Kapor vs. pečený moriak/šunka

Aj v USA sú kapre, ibaže ich nikto nekonzumuje! Myšlienka chovať kapra vo vani až do Vianoc je pre nás prevratná! Nikdy sme to nevyskúšali (ani mať vo vani, ani vyprážať), ale takisto sme tu ani nikdy nepiekli moriaka. Sú jednoducho príliš drahé. Jeden rok sme pripravili kurčatá, ďalší rok hovädzie stejky, inokedy zase vyprážané bravčové. Každý rok je iný. Ako prílohy pripravujeme naše tradičné: sladké zemiaky, dressing na kukuričný chlieb, brusnicová omáčka a kysnuté rožky.

Vianočné trhy vs. čierny piatok 

V USA začína  sviatočné vianočné obdobie oficiálne deň po Vďakyvzdaní (posledný štvrtok v novembri). Nakupovanie začína v  piatok po vďakyvzdaní (tzv. Čierny piatok) so šialenými výpredajmi pre ľudí, ktorí sú ochotní stáť celú noc v dlhých radoch. My uprednostňujeme radšej vianočné trhy s ručne vyrábanými výrobkami a zážitok s tým spojený: sneh, zima, varené víno a punč. Na vianočné trhy sa vždy nedočkavo tešíme a stali sa súčasťou tradícií našej rodiny.

Vianočné  ozdoby

Tradične zdobíme stromček u nás doma na konci novembra (cez víkend Vďakyvzdania). A už v tom nie sme sami. Každý rok sa vianočné dekorácie objavujú skoršie a skoršie (no dobre, možno nie tak skoro ako u nás doma, ale rozhodne skôr ako 24. decembra). Naša rodina taktiež vlastnoručne vyrába adventný veniec.

Oslava adventu

Advent neoslavujeme odjakživa. Začali sme až vtedy, keď nám naša vzácna teta Fan darovala nádhernú obrázkovú knižku. A raz, keď sme s tým už začali, bolo ľahké každý rok s touto nádhernou knižkou od Jacka a Kathy Stockmanovcov pokračovať.

DSC_9048

Sú to práve nádherné ilustrácie a text plný SLOVA, ktoré našej rodine učarovali. Naše deti milujú otváranie tých dverí každý rok. Dokonca sa už naučili naspamäť aj texty, kým sa každý rok dostaneme nakoniec knižky. Nikdy sa nám to nezunuje. Milujeme to.

A hoci táto tradícia začala tým, že nám niekto dal tento jednoduchý dar, rozhodli sme sa držať sa jej, a to preto, ako na ňu naše deti reagujú. Našej rodine to pomáha zamerať sa na toto obdobie, na príchod Krista. Štyri týždne každodenného čítania z Božieho Slova, obzvlášť o tom, ako to On všetko pre nás naplánoval. Neuveriteľné štyri týždne a ani nám to nestačí.

V duchu “nestačí nám to” som minulý rok našla zopár adventných nápadov (ako prídavok k adventnej knihe) a chcem sa s vami o ne podeliť:

1. Jesse Tree Journey:

Tento 27-dňový materiál s každodennými zamysleniami je od Ann Voskamp, autorky knihy Tisíc darov. Na základe jej predlôh vhodných pre tlač sme vianočné ozdoby vymaľovali a každý večer po večeri si ich čítame (fotografia uvedená nižšie sa nachádza na jej stránke). Páči sa mi, že to začína práve s Genesis, so začiatkom, s tým, že potrebujeme záchrancu.

Výsledok: moje deti veľmi radi vyrábajú vianočné dekorácie, ale text, ktorý sa v tejto knihe nachádza, je pre nich príliš náročný. Mne sa štýl písania tejto autorky veľmi PÁČI, ale mojim deťom nie. Neskončilo to veľmi dobre. Začali sa báť, keď sa blížil čas čítania. V niektoré dni bolo čítanie príliš dlhé a ak sa nám stalo, že sme niektorý deň zameškali (čo sa vo sviatočnom období stáva často), bolo ťažké naskočiť späť na systém. Preto si nemyslím, že moje deti to budú chcieť robiť znovu aj tento rok. Avšak, Ann Voskamp vydala tento mesiac novú knihu, sériu adventných zamyslení. Ja osobne si to budem čítať a možno sa to zapáči aj mojej rodine. Je v nej zopár ornamentov snehových vločiek vhodných na vytlačenie!

2. Čítanie počas adventu 

Bibliu čítam podľa rozpisu z tejto stránky (shereadstruth) s aplikáciou pre iphone, youversion. Mám ho tak so sebou, kdekoľvek som. Páči sa mi myšlienka rozpisu denného čítania Biblie. Robím si z neho poznámky. Idem hlbšie vďaka komentárom k biblickým textom. Zdá sa, že mi to sadlo. Ja síce veľa nekomentujem, ale iní áno (a veľa).

Navyše som našla tieto materiály vhodné na tlač, ktoré sa dopĺňajú s týmto konkrétnym plánom čítania. Je ich 28. Kúpila som si ich a vytlačila som si ich na pekný trblietavý tvrdý papier. Veľmi sa z nich teším: vyzerajú skvele! Minulý rok som dokonca niekoľko z nich dala ako darček. Našla som viacero nápadov, ako sa tieto karty dajú použiť:

3. A počas toho ako som hľadala, som narazila na tieto skvelé nápady na výrobu adventných vencov:

A aj napriek tomu, že dnes je 4. december, nebuďte sklamané ani si nemyslite, že je príliš neskoro na to, aby ste začali s nejakou adventnou tradíciou. Nie je príliš neskoro a ani to nie je príliš ťažké. Nemusí to byť dokonalé, ani to nemusí zabrať príliš veľa času. Začnite v malom a nezabudni, že aj hľadanie a aj tvorenie je súčasťou adventnej tradície. Pripravte sa, že budete požehnané!

 

  • 0

    Overall Score

  • Reader Rating: 0 Votes

Zdieľať
Avatar

O autorovi Kim Shepperson

Už podľa mena zistíš, že Kim nie je Slovenka (a ani jej manžel nie je). Sú to Američania, ktorí od roku 2001 nazývajú Žilinu svojím domovom. Jej štyri deti hovoria po slovensky oveľa lepšie ako ona, dokonca aj jej osem ročný syn. Väčšinu dní ju nájdete v kuchyni pri príprave jedál, rozprávaní sa s priateľmi alebo upratovaní. Pri jej stole je stále miesto pre hostí. Cení si ľudí, ktorí sú otvorení, úprimní a praktickí. Nebojí sa hovoriť o svojich vlastných životných ťažkostiach a o tom, ako mení zmätok na dokonalosť. Miluje čítanie. Študovala za učiteľku a zdravotnú sestru a je známa použitím sekundového lepidla, keď sa jej deti porezali. Vôbec nie je nadšená, keď jej deti nevedia nájsť čisté ponožky, ktoré by si mohli obliecť do školy alebo keď nevyjde slnko.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *