V prípade, že ste si to nevšimli, s adventnými príspevkami som trošku pozadu. Pozadu v  čítaní, pozadu v písaní a navyše ani nie sú v správnom poradí. Rada by som to zvládala, ale nezvládam. A tak pokračujem v čítaní, premýšľaní a pokúšam sa spracovať moje myšlienky do slov, o ktoré sa s vami delím.

Čítam novú knihu od Ann Voskamp – Najväčší dar. Mám rada jej perspektívu a to, ako ma núti vidieť veci v novom svetle.

Deviaty deň čítania je o tých situáciách v živote, kedy sa cítime rozorvane. Nazýva  ich „neistými miestami” a odvážne hovorí: „Čokoľvek sa stane, čokoľvek sa odhalení, či rozuzlí, nikdy nebudeš porazená.

Ja tieto situácie poznám. Viem, čo je neistota. Viem, čo je porážka.

Rozpráva príbeh o Jozefovi. O tom, ako ho vlastní bratia predali do otroctva a svojmu vlastnému otcovi povedali, že jeho syn je mŕtvy. Žiarlivosť. Rodina.

Povedala by som, že tiež prežíval neistotu a porážku. Avšak, keď si prečítate celý príbeh, uvidíte, že Boh tam po celý ten čas bol. Nebol neprítomný, nebol vzdialený ani nemohúci. Na Jozefovom neistom, porazeneckom mieste – Boh tam bol.

Nie ste schopné vidieť to práve vtedy, keď sa na takom mieste nachádzate, ale napokon to uvidíte veľmi jasne. Jozef to uvidel tiež: „Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro”.

A je to práve Jozefova šialená, zvrátená rodina, cez ktorú Boh prináša Mesiáša. On si používa to, čo je nepravdepodobné, aby priniesol svoj najväčší dar. Dokonalý zomiera za hriešnikov.

To isté platí pre nás. Na neistých miestach v živote sa cítime rozorvane. A Boh je aj tam.

Cítim to práve teraz: choré deti, práca, termíny, ktoré musím stihnúť, Vianoce, zlé známky v škole, neuprataný dom, varenie, nakupovanie… Zamotáva sa to.

Ak Boh dokáže pretvoriť aj to najväčšie zlo na najväčší dar, tak potom má v úmysle premeniť  čokoľvek, čo teraz prežívam ja, na dar. Nebudem porazená…