Lano záchrany a červené lano nádeje
Mala som premrznuté ruky, a hoci som sa usilovala odomknúť dvere pokojne a trpezlivo, nešlo to. V jednej ruke taška, v druhej ešte väčšia, v kabelke vyzváňa telefón a moje premrznuté končatiny nespolupracujú. „Keby tak niekto prišiel z druhej strany dverí a otvoril,” zastonala som v tichosti. Nič hrozné sa nedialo, ale aj tak to bolo frustrujúce. Konečne som sa dostala dnu, zhodila som všetko na zem a nadýchla som sa. Už sedím v teple, svetielka svietia, sviečka šíri škoricovú vôňu, hudba v pozadí koleduje a ja s úsmevom spomínam na nezabudnuteľný víkend. Hm…
Netrvalo to však dlho. Úsmev na tvári mi znovu zamrzol, keď som sa nadýchla a spomenula som si na to, čo ma zajtra čaká: práca, práca a práca. Samé deadliny (termíny): ukončiť a odovzdať knihu jednu, druhú a podľa možností aj tú tretiu, stihnúť nakúpiť darčeky, presťahovať sa, zaplatiť účty… och, je to únavné, že? Práve preto som sa rozhodla, že vám dnes poviem o dvoch lanách: o lane záchrany a červenom lane nádeje – „lifeline.”
Inšpirácia aj tentoraz pochádza z knihy Ann Voskamp Najväčší dar. Je tam príbeh o žene menom Rachab, ktorá žila v meste, kde ľudia o Bohu síce počuli, aj sa ho báli, ale neuctievali ho, ani tam nikdy nebolo Božie Slovo čítané, a zrazu sa Rachab v tej beznádeji rozhodla pomôcť dvom neznámym mužom. Naskytla sa jej príležitosť niečo zmeniť a ona to urobila. Dvaja Izraeliti si prišli obhliadnuť mesto, ale pretože tam neboli vítaní (boli to špióni), museli sa skrývať, tajiť svoju prítomnosť. Zaujímavé na tom je, že Boh si práve Rachab použil na to, aby zachránila životy (nielen) týchto dvoch mužov. Rachab hľadala niečo viac, túžila zažiť niečo väčšie a Boh jej tú príležitosť dal. Boh si ju použil: rozhodla sa riskovať svoj život tak, že ich skryla a pomohla im aj utiecť.
Boh, tak ako vtedy, aj dnes prichádza do našej bezmocnosti, beznádeji, kedykoľvek a kdekoľvek. Rachab zhodila záchranné lano von oknom, odkiaľ mohli špióni zliezť a ísť svojou cestou. Pre jej poslušnosť bola neskôr zachránená aj ona, keď po dohode s tými mužmi zavesila zo svojho okna červené lano ako pripomienku prísľubu, že hoci bude celé ich mesto zničené izraelskou armádou, ona a jej rodina budú zachovaní nažive. To záchranné lano nádeje sa tiahne až po rodokmeň Ježiša.
O Advente môžeme písať preto, lebo doba čakania sa naplnila. Ten deň, keď sa celý svet dočkal záchrancu, si budeme čo chvíľa pripomínať. Boh nám dal záchranné lano, aby sme žili v slobode, aby sme sa tešili, mali nádej a ďakovali za každodennosť, aj keď nemôžeme odomknúť, alebo keď nestíham „deadliny.”
V tichosti sa pozerám okolo seba a nakúkam, aké červené záchranné lano nádeji „lifeline” visí z môjho okna. Je dosť viditeľné pre toho, kto to potrebuje? Boh si použil obyčajnú ženu a môže si použiť aj teba! Tak teda, buďme ženami, ktoré sa rozhodnú riskovať, ktoré ponúknu nádej, úsmev, lásku…
Mám pre nás všetky úlohu. :)
Napíš slová potešenia niekomu, o kom vieš, že to potrebuje. Zavolaj niekomu, o kom vieš, že je opustený, smutný. Opýtaj sa svojej susedky, či má čo jesť!
Keď prídeme do krajiny, priviaž tento motúz z červených nití na oblok… Jozua 2:18