Keď si nie si istá, či chceš byť dnes mamičkou

Pre všetky mamičky, pre tie, ktoré chcú byť mamkami no aj pre tie, ktoré by radšej vyliezli na Kilimandžáro ako sa stali mamou.

Niektoré pondelkové rána rozmýšľam nad Tebou, a nad tým, ako si možno vyrástla mysliac si, že nechceš byť mamičkou.

Bosá a tehotná. Možno si sa snažila vyhnúť týmto klišé predstavám tak veľmi, ako sa chlapci pri vybíjanej snažia vyhnuť letiacej lopte.

Možno si sa cestou na prednášky zúfalo modlila za svoju budúcnosť, za nádej, že Ťa bude definovať Tvoj titul, nie Tvoja maternica. Vrecká plné študentských pôžičiek, kto by sa opovážil pochybovať o Tvojom odhodlaní dať mozgu vedomosti, za ktoré si si zaplatila?

 Chceš, aby to, čo si sa naučila robiť presiahlo to, ako dlho Ti zabralo sa to naučiť.

Rozumiem Ti. Ja nosím vrecká plné rovnakých drobných.

A teraz tiež nosím dieťa na mojom druhom boku. Moje tretie.

 

 

Mám všetky možné modriny, ktoré prichádzajú zo zápasenia so životom medzi dvoma extrémami. 

Ale ja som sa nevyhýbala ťažkým otázkam. Nie som stratená. Podaj mi ruku, sestra.

Prejdeš tisíc kilometrov medzi postieľkou a hojdacím kreslom pred tým, ako nastane deň, keď uvidíš na torte viac, ako len jednu sviečku. Otvoríš knihu – priateľka, ktorá s Tebou prešla dlhú cestu od Tvojho detstva až do dospelosti – a objavíš, že niekto si v nej precvičoval písanie malých písmen.

Všade naokolo sa objavia neočakávané grafity.

Steny, Tvoje oblečenie, auto, koberec, a najbolestnejšie – Tvoje srdce.

Ale to nie je omyl.

V otázkach života a smrti neexistujú náhody. Každý začiatok je posvätný. Každý začiatok je dobrý.

 „Na začiatku Boh stvoril…“

Nekonečne, nádejne, snažilo tvoril – čakajúc, túžiac, pozývajúc nás, aby sme sa k Nemu pridali.

My mysliteľky.

My študentky.

My spisovateľky.

My poetky.

My túžiace po tituloch.

My vodkyne.

My ženy.

Neexistuje kniha poznania, ktorá by Ťa dokázala pripraviť na akt stvorenia alebo na to, ako statočnou sa staneš.

  

Nedá sa opísať disciplína, ktorej je Tvoja myseľ schopná, keď Tvoje telo čelí zdanlivo nemožnej úlohe priniesť na svet živú bytosť.

 „Ale čo je svetu bláznivé vyvolil si Boh aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé vyvolil si Boh aby mocných zahanbil.” 1. Korintským 1:27.

Ľudské slová nemôžu zachytiť majestátnosť spolu-stvorenia života s Kristom. Je to pokorujúce, áno, chaotické a ťažké a jedného dňa sa zobudíš čudujúc sa, čo sa stalo s Tvojimi očami.

Ale je to tiež hymnou. Tisíce a tisíce hlasov spoločne povstávalo naprieč storočiami, aby vzdali hold materstvu. Refrén, ktorý sa vznáša nad tým, kým si si myslela, že budeš a mení Ťa na tú, ktorou Kristus verí, že sa môžeš stať.

Napínanie nekončí po prvých deviatich mesiacoch.

Ale ani radosť.

A potom sa jedno ráno zobudíš, s veľmi limitovaným priestorom na otočenie sa v posteli, a do tváre Ti vydýchnu malé zlaté ústočka. Deň sa ešte ani poriadne nezačal a odrazu Tvoje telo nedokáže obsiahnuť obrovskú veľkosť Tvojho Ducha.

Ponorená v ustatom matraci, s chrápajúcou polovičkou na druhej strane, budeš prežívať túto neoceniteľnú klišé chvíľu, ale vôbec sa to nebude zdať klišé.

A keď zaplače bábätko a Ty vstaneš, pokolíšeš ho na boku, zazrieš sa v zrkadle a všetko tam uvidíš – To, kým si bola a tiež to, kým sa stávaš.

A sľubujem, bude to veľmi dobré.


Preložené z anglického originálu: „When you’re not sure you want to be a mom today,“ od autorky Lisa-Jo Baker preložil s povolením od Miriam Linkeschova

Zdieľať
Avatar

O autorovi Hosť

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *