Presadená
Nemám núdzu o ľudí. Nakoniec, žijem v meste, v ktorom býva okrem mňa ďalších 600.000 ľudí. Môj kalendár je plný stretnutí a spoločenských udalostí. Naozaj nemám núdzu o ľudí. A predsa dobre poznám, aké to je, cítiť sa sama. Anonymná v dave. Aj keď som uprostred skupiny ľudí, kladiem si otázky:
Všimol si ma vôbec niekto?
Ku komu z týchto ľudí naozaj patrím?
Kto v tomto dave je tým človekom, s ktorým sa vzájomne automaticky vyhľadáme a sadneme si k sebe? Kto mi drží miesto? Kto mi zavolá, ak neprídem? Kto ma naozaj pozná a koho poznám ja?
V mojom živote bolo niekoľko takýchto vzácnych ľudí. Možno práve preto mi to tak veľmi chýba, lebo viem, čo postrádam.
Priateľku.
Tú, s ktorou sa hodiny rozprávam a keď sa lúčime, tak jedna z nás povie „tak ja ti zavolám a dohovoríme to ešte, ok?“. Tú, s ktorou si vymieňam recepty a občas aj deti. Tú, ktorá sa so mnou pred pracovným pohovorom modlí na námestí. Tú, ktorá mi povie, že to zvládnem. Tú, ktorej môžem nažalovať na svojho inak dobrého manžela, lebo práve tento týždeň sa mi nezdá až taký dobrý a ona to pochopí. Tú, ktorá mi povie, kde majú najlepšie zľavy a neupratuje, keď mám k nej prísť na návštevu. Tú, ktorá sa teší z mojich úspechov, ale nepoloží telefón ani vtedy, keď mám jeden zo svojich horších dní.
Ak máš aspoň jednu takúto priateľku, tak vieš, že to je dar. Buď vďačná a povedz jej to. Ak ich máš viac, tak oslavuj!
Pred dvoma rokmi sme sa presťahovali z mesta, kde sme žili dvanásť rokov a kde sme položili základy našej rodiny. Nebol to ľahký odchod. Domov v novom meste sme si vytvorili pomerne rýchlo. Stačilo panelový byt vymaľovať farbami, ktoré sa nám páčia, rozložiť náš známy nábytok a povesiť na stenu obrázky.
Vytvoriť si sociálne zázemie bolo už iné kafe. Pre mňa i pre deti. Vzťahy vyžadujú čas a iniciatívu a niekedy aj kúsok šťastia. Nie vždy bol čas a niektoré iniciatívy nevyšli. A tak sme nie raz spolu plakali za priateľmi, s ktorými sme sa rozlúčili. Nie raz sme v novom meste, škole, práci, kostole, hľadali klonov našich bývalých priateľov. Bolo to bolestivé. Neobišlo sa to bez sklamania. Ale rozhodli sme sa hľadať ďalej. Neostať fňukať za starými dobrými časmi. Rozhodli sme sa otvoriť pre nových ľudí a pre nové priateľstvá. Dovolili sme samým sebe zapustiť korene v novej pôde. Lebo veď predsa každý vie, že s priateľmi sú starosti polovičné a radosti dvojnásobné.
Dnes už viem, ku komu bude chcieť ísť tento týždeň môj syn Jakub, o kom bude klábosiť Filip a na koho sa teší Toby v nedeľnej besiedke. A ja som sa zas naučila, že priateľov môžem nájsť aj tam, kde by som to pôvodne nečakala.
C.S. Lewis povedal, že „priateľstvo sa rodí v momente, keď jedna osoba povie tej druhej: „Čože?! Ty tiež? Myslel/a som si, že okrem mňa nikto…“ Môcť byť úprimný a zraniteľný, byť sám sebou – to je jedna z najkrajších vecí na priateľstve. Vedieť sa smiať na rovnakých vtipoch, byť zanietený pre rovnakú vec…krása priateľstva…ktorú napokon predsa len začínam zakúšať v prostredí, do ktorého som bola presadená.
Aký príbeh sa skrýva za tvojimi priateľstvami?
Podeľ sa s nami v komentoch pod týmto článkom…
Zani, krasne si to napisala, je to velmi cenne, uprimne, rozumne…ako sa pozeras na zivot:))
Ja som si od detstva pisala dennik, potom ako som sa vydala som to robila velmi nepravidelne a v poslednych rokoch skoro vobec. A citim, ze by som sa k tomu mala vratit. Pisanie je velmi dobra psychohygiena a ja napriklad trpim nespavostou a akosi sa mi to neda riesit…, kamaratka mi povedala, ze by som si mala zacat zapisovat myslienky. Zda sa mi to byt dobre, takze zacinam zapisovat…
Takze piste, piste… a trochu nas, mna zobudte zo spanku mojho vlastneho sveta, potrebujem to! a dakujem:))
Vase pribehy mi pripominaju knizky od Hany Pinknerovej, mozno poznas…, precitala som od nej vela knih, hlavne kratke fejtony- pribehy zo zivota su super!
Tesim sa z vas, hlavne z teba len tak dalej!!!
Žani, vieš že u nás máte vždy dvere otvorené. Po prečítaní tohto článku sa mi za tebou zacnelo. Pozdravujem do Ba a ozvite sa keď pôjdete okolo. x
Evi, ďakujeme! Určite sa radi zastavíme:)
Aj Ty, Žanka? Myslela som, že len ja…
Viem, nebolo to ľahké, ale veľmi sa teším, že to začína byť nakoniec krásne!
Bronka, ty niečo o sťahovaní vieš, že :)? Srdečné pozdravy do Belgicka!
Zani, diky! Za otvorenost aj za tvoje priatelstvo! ;)
ešte som len videla názov príspevku na FB a hneď som vedela, že to budeš ty, Žan :) posielam <3 z diaľky
Ahoj Sandra! Vidíš ako dobre ma ty poznáš :). Pozdravujem ťa do Čiech!