Prvý potrat nebol taký ťažký. Samozrejme, že som bola sklamaná a zmätená.. a precitlivená. Pamätám si, ako som bola vážne precitlivená. Ale „prekonala“ som to celkom rýchlo. Druhý a tretí potrat boli ľahšie, pretože vtedy som už bola plne zamestnaná staraním sa o moje malé dievčatko. Po štvrtom a piatom som to brala už ako samozrejmosť. Očakávala som to. Ale šiesty…. šiesty potrat bol určite najťažší. Už som sa vzdala svojho sna o „veľkej“ rodine aspoň s piatimi deťmi a žila som život naplno a šťastne so štyrmi darmi, ktoré mi Boh dal. Bola som spokojná a „nesnažila“ som sa mať viac. Bola som šokovaná, keď som zistila, že som tehotná. Nevedela som si predstaviť, ako to je možné. Ale bola to pravda. (Znovu) som bola tehotná. Trvalo mi pár mesiacov zvyknúť si na to, nastaviť myslenie a začať opäť snívať o živote s piatym dieťaťom: aké vekové rozdiely by to boli; bolo by to dievčatko alebo chlapec… Týždeň po týždni, stále viac som sa tešila a skutočne to prijala ako nádherný dar od Boha. A tak, keď sme sa náhlili do nemocnice na naliehavú operáciu kvôli mimomaternicovému tehotenstvu v 12 týždni, bola som vyľakaná, otrasená v nevere. Nemohla som uveriť, že sa to skutočne deje. Neverila som, že idem na operáciu na Slovensku. Neverila som ako som mohla „minúť“, čo sa mi Boh snažil ukázať. Nikdy som nepísala o tejto skúsenosti, tento kúsok dnes je prvý krát. Ale keď som čítala blog mojej kamarátky Logan o jej skúsenosti, cítila som sa, akoby som čítala môj vlastný príbeh. A tak mi dovolila dnes s vami zdieľať jej (náš) príbeh. Napokon, vo všetkom TOMTO chaose predsa len nachádzam niečo krásne. Niekto prežil rovnaký príbeh; nie som v tom sama. ~Kim Shepperson

Myslím, že som prešla do sveta ozajstných blogerov… pretože práve teraz potrebujem písať a neupravovať text. A potrebujem, aby ste to čítali. To, čo idem napísať, bude mať jedného dňa nejakým spôsobom zmysel… ale práve teraz nemá.

Dnes som na ultrazvuku v 16. týždni zistila, že naše bábätko, Fisher, zomrelo pred niekoľkými týždňami.

A viete, čo si myslím tentokrát? Nie sú to tak hlboké myšlienky ako s dieťatkom predtým. Tentoraz je to skôr niečo ako…

Čo do pekla…?!

Toto je moje 4… ŠTVRTÉ dieťa, ktoré som stratila. A je to druhé dieťa, ktorému sa podarilo prežiť prvý trimester. Naše prvé malo 11 týždňov a 6 dní, druhé malo 6 týždňov, tretie približne 4-5 týždňov a toto malo 15 týždňov. A budem musieť ísť na ďalší výškrab.

A viete ako sa práve teraz cítim? Nahnevane. Naozaj Bože… čo má toto byť?

Ak mi dovolíte… toto sú veci, ktoré chcem práve teraz Bohu povedať.

Fakt?! Vážne?! Opäť sme tu? Jasné, ja viem, že si dobrý… viem to.. ale čo do pekla?! Úprimne… Neviem ako sa stalo, že aj po predchádzajúcich troch stratách som sa tentoraz ani na chvíľu nebála. Po tom, ako sme sa radostnú novinku dozvedeli na Štedrý deň, keď si mi pošepkal „Vstaň a choď si spraviť tehotenský test,“ a ako si mi povedal, že toto dieťa bude rybárom ľudí a máme mu dať meno Fisher (rybár, pozn. prekl.)… AKO sa toto stalo? PREČO si DOVOLIL aby sa to stalo zas?

To som sa neosvedčila ako dosť verná, keď som cez predchádzajúce tri potraty pôvabne prekráčala?! Alebo moja viera a z nej prameniaca schopnosť nebáť sa o žiadne z ďalších tehotenstiev nebola dosť veľká? A či nebola dosť hlboká moja služba a srdce, ktoré mám pre ženy odkedy som stratila prvé dieťa? Fakt musíme opäť ísť k tejto hnusnej studnici? Naozaj musím ísť na ďalší výškrab? Neexistuje nejaká iná vec, ktorou by si mohol zachrániť môj život? Musíme sa stále vracať k tejto hrôze?

A keď som to dnes večer musela povedať môjmu synovi… ten plač, Pane… strata brata. Všetko to cítil. Vedel, čo to znamená a spýtal sa „prečo sa to stalo?“. A jediné, čo som mohla povedať bolo „ani ja tomu nerozumiem.“ Pretože Pane, vieš čo…? Nerozumiem. A som nahnevaná.

Viem, že dávaš dobré dary… dva z nich práve spia o dve izby ďalej… ale moje ďalšie štyri máš Ty so sebou. Ja viem, že tento svet je ničím keď môžu byť v nebi… ale môžeme prosím prestať s touto hrou na prichádzajúci život?! Ja viem, že ich životy patria Tebe od samého začiatku… ale keď už dávaš život… tak zasiahni na jeho ochranu.. prečo by si to neurobil?! Ty si toto nespravil… ja viem, že nie, Ty nezabíjaš… nepriateľ zabíja… ale dopustil si to a tomu nerozumiem.

A vieš čo ešte? Ani moje poondené oblečenie mi nie je dobré. A prvých 6 týždňov som vracala do zbláznenia. A teraz mám skriňu plnú tehotenských vecí, ktoré nebudem nosiť… musím sa znovu prehrabať cez všetky krabice normálnych vecí, ktoré som odložila. A musím vrátiť Melisse všetky jej nádherné tehotenské veci, pretože moje bruško sa toto leto nezaguľatí životom. Takže som tučná a zbytočne. ÚPLNE ZBYTOČNE!

Čo to tu robíš, Pane? Viem, že je útočisko pod Tvojimi krídlami. Ale niekde je tam diera v Tvojom perí, lebo na mňa prší, Pane… prší. Viem, že si dobrý… a viem, že si verný.. a viem, že Ti môžem dôverovať… ale vieš čo? Práve teraz s Tebou nechcem ísť na kávu. Chcem Ti dať jednu do zubov. Nechcem večerať pri Tvojom stole, ani sedieť v Tvojom tieni… pretože pre mňa je práve teraz v Tvojom slnečníku diera a ja sa tu pečiem.

Pane, ja viem, že Tvoje cesty sú vyššie… a že toto nepochopím, kým nebudem v nebi pri Tvojich nohách držať moje deti.. ale vieš čo? Práve teraz… nechápem. Som nahnevaná a zlomená a je mi jedno, že dávam čiarky na nesprávne miesta vo vete. Len potrebujem všetko povedať a neupravovať. Toto je život… bez úpravy.

Takže priatelia, v tejto chvíli o mne potrebujete vedieť toto. Som rozorvaná. A zlomená. A nemám žiadne dobré odpovede, ani vás o žiadne neprosím. Takže prosím, nehovorte mi veci ako „možno je to takto lepšie, čo ak bábo nebolo zdravé?“ Ani mi nehovorte „On nikdy nedáva viac, než dokážeš zniesť.“ Ani mi nehovorte, že možno ak by som nestratila toto, nikdy by som nestretla to ďalšie. Pretože, čo ak sa nám Boh stále snaží poslať to isté dieťa a nepriateľ sa bojí, pretože nebeské predurčenie tohto dieťatka je tak veľké, že iba myšlienka na jeho príchod na svet je pre nepriateľa neznesiteľná.

Dnes som hovorila kamarátke Sarah Mae, že nerozumiem, prečo by mi Boh povedal, že toto dieťa bude rybárom ľudí, keď Fisher nikdy žiadneho človeka nestretne. Jej múdre a povzbudivé slová boli, že Fisher sa stále môže ľudí dotknúť, aj keď tu nie je. Je súčasťou mňa a mojej rodiny… a tak nejako prosím Boha, aby si toto použil. Aby si Fishera, našu rodinu a mňa použil na naplnenie predurčenia, ktoré Fisher na tejto zemi neprežije.

A uprostred mojich sĺz, hnevu a nadávok… musím veriť, že je to presne to, čo On urobí.

Preložené z anglického originálu: „Raw life unedited,“ od autorky Logan Wolfram preložil s povolením.